BANSKÁ BYSTRICA. Druhá premiéra a prvá repríza sa uskutoční 8. a 18. novembra už na domácom javisku Štátnej opery.
Príbeh Krútňavy našiel Eugen Suchoň v novele Mila Urbana Za vyšným mlynom. Odohráva sa v slovenskej dedine medzi svetovými vojnami a jeho východiskovým motívom je vražda soka v láske. Ako uviedla dramaturgička Štátnej opery Alžbeta Lukáčová, Suchoň vytvoril jedinečnú operu s námetom z ľudového prostredia, nie však v duchu verizmu či naturalizmu. "Vytvoril samostatný typ modernej opery, v ktorej spojil rustikálne východiská s vysokou umeleckou štylizáciou,“ uviedla.
Podľa režiséra Romana Poláka je ústrednou témou Krútňavy odpustenie. "Na jednej strane je opera plná biologickej, až pohanskej vášnivosti. Odkrýva až zvieraciu pudovosť, ktorú máme my ľudia uloženú niekde v podvedomí. Na druhej strane je to opera o kresťanstve, ktoré sme vedome prijali ako rozumné tvory a ktoré nám dáva obrovskú príležitosť prostredníctvom odpustenia stať sa ľuďmi. V tomto je Suchoňova opera nadčasovou a je rovnako potrebná dnes ako v dobách minulých,“ dodal Polák.
Banskobystrický operný súbor naštudoval Krútňavu v jej zrekonštruovanej pôvodnej verzii, ktorá z dôvodu nepriazne komunistickej vládnej moci odznela len jediný raz v premiére v roku 1949. Vtedajší cenzori pod vedením povereníka kultúry Laca Novomeského, ktorý má dnes v parku vedľa budovy Štátnej opery pamätník, si vynútili prepracovanie Krútňavy. Von museli ísť viaceré náboženské motívy a odvolávky na Boha, činoherné postavy rozprávačov Básnika a Dvojníka, zmenil sa aj príbeh. Z Ondreja sa stal bohatý sedliak a z Katreny zmanipulovaná predstaviteľka dedinskej chudoby. Kým v pôvodnej verzii je otcom Katreninho dieťaťa jej manžel Ondrej, v novej to už musel byť jej zavraždený milý Jano.
