Nádherné české nebo alebo cimrmanovský posmech zaživa
Nová hra Járy Cimrmana, Zdeňka Svěráka a Ladislava Smoljaka je vtipná, čarovná a moderná zároveň.
Cez malý bar v Divadle Járy Cimrmana sa dá nahliadať do zákulisia. Viac či menej netaktne. Ale my sme tak veľmi chceli vedieť, či v prvej verejnej generálke Českého nebe bude hrať aj Jaroslav Weigel, náš tajný miláčik! (Pretože má veľmi pekný, pokojný, rozprávačský hlas.)
Takže sme stále spoza pani čašníčky vyzerali a asi hodinu pred predstavením sme aj videli, že Jaroslav Weigel ide. Prichádzal prosto, ako prichádza človek do roboty - s veľkou koženou kabelou.
Ten obraz bol nádherný, dojemný, zábavný.
Dôchodcovia
Jaroslav Weigel je už pán v rokoch. Tak ako väčšina jeho kolegov. Všimol si to aj filmový režisér Jan Svěrák, keď do svojho filmu Vratné láhve písal scénu z parku: Hlavná postava oddychuje na lavičke, a v tom okolo neho prechádza skupina dôchodcov, jeho starých kamarátov. Mladý Svěrák si povedal, že do tej scény obsadí Cimrmanov. To sú už predsa všetko dôchodcovia. A otec Zdeněk musel pripustiť - áno, sme dôchodcovia.
Žiadne divadlo
Dnes je na Divadle Járy Cimrmana presne toto čarovné. Málo hier má v českých médiách taký ohlas, ako malo České nebe ešte pred generálkou. Je pochopiteľné, keď sa veľa píše o hre Dobře placená procházka v Národním divadle, keď ju chystá Miloš Forman. Je prirodzené, že je veľké haló okolo Odchádzení Václava Havla, keď ho odmietlo divadlo na Vinohradech.
Ale České nebe uvádza malé žižkovské divadielko, v ktorom nie je vlastne žiadny herec. Divadielko, kde sa nehrá, ale zásadne prednáša učiteľským tónom, a kde sa nikto nenamáha tým, aby sa aspoň trochu divadelne namaskoval.
Napríklad Miloň Čepelka odchádzal domov s rovnakými okuliarmi, ako mal počas predstavenia, kde hrá babičku (Boženy Nemcovej). A sú veľké, výrazné, navrhnuté kedysi v šesťdesiatych alebo sedemdesiatych rokoch.
Vidieť toto, to je oveľa viac ako divadlo.
Sirky!
Je možné, že Svěrák a Smoljak začali písať hru vtedy, keď sa český národ zapojil do ankety o Najväčšieho Čecha. Pamätáte sa, súťažná komisia vtedy nemilosrdne vyradila z hry Járu Cimrmana. Bolo zrejmé, že by súťaž vyhral, a jej sa to asi nezdalo dostatočne dôstojné.
V hre České nebe nie je nikto dostatočne dôstojný. Ani Svätý Václav, ani učiteľ národov, ani Praotec Čech. A poriadne si to odskákal aj master Jan Hus, ktorého v jednej alternácii hrá náš obľúbený Jaroslav Weigel. "Jdu si zapálit, Jene," hovorí mu v predstavení škodoradostne Havlíček Borovský. "A beru si sirky!"
Čech - primitív
Weigla sme napokon na stredajšej generálke nevideli, len sa prišiel na kamarátov pozrieť. Jana Husa hral Bořivoj Penc. Ľutovať sme nemohli, pretože Penc bol kúzelný. Najmä, keď hovoril: "Já jsem tady jediný, kdo zažil České království. A za myšlenku jeho obrození dám klidně ruku do ohně. Tak, do ohňe zrovna ne, ale za tu myšlenku já planu! Tedy..."
Jan Hraběta hral Praotca Čecha, čo v inscenačnej predstave Svěráka a Smoljaka znamenalo, že hral primitíva, v podstate až človeka pravekého. A bol by úplne mimo, keby ho v tom českom nebi storočia nekultivoval Ján Amos Komenský. Aj takú úlohu zahral Hraběta dôstojne!
Prifúknutý Komenský
V nebi vyniká, samozrejme, Komenský. Aj preto, že Smoljak a Svěrák jeho postavu trochu "přifoukli", keď sa definitívne rozhodli, že budú hrať jeho. V prvej generálke sa ukázal Svěrák - a určite vám je zrejmé, že to ani netreba hodnotiť.
V hre sa ukáže, že ani Komenský nie je bezchybný lumen. Keď dostane hádanku, nenapadne mu, že hľadané slovo na "de" je dezerce a reaguje presne tak, ako zvyknú na správnu odpoveď reagovať žiaci, keď chcú zamaskovať, že nemali ani tušenia.
Autority
České nebe má v divadle Járy Cimrmana oficiálnu premiéru 28. októbra. Jeho kostra je veľmi jednoduchá, celá hra je postavená na diskusii. Šesťčlenná komisia (Čech, Václav, Hus, Komenský, babička a Borovský) debatujú o tom, koho ešte privolať. Nie je to jednoduché rozhodovanie, pretože na každom velikánovi možno nájsť nejakú špinu (výnimkou je hádam iba Cimrman, ale ten ešte, bohužiaľ, žije).
A na tom celom nie je skvelý iba ten cimrmanovský vtip. Najviac môžeme závidieť to, že si také zabávané spochybňovanie autorít môžu Česi dovoliť.
Zdeněk Svěrák a Ladislav Smoljak sa nás na záver rozhovoru spýtali: Čo myslíte, môžeme prísť s takou hrou na Slovensko? Pravdepodobne musia.
Kristína Kúdelová, Praha
O zdravie cimrmanovcov sa treba starať. Banány pôjdu pani Svěrákovej, jablká si zahrajú v mešteku Jana Amosa Komenského.
Stretnúť Cimrmana a neumrieť
Dlhé rozprávanie o tom, že Járu Cimrmana môžete stretnúť, len keď ho naozaj milujete.
PEZINOK, BRATISLAVA, PRAHA. Raz, bolo pred vyše rokom, sme sa v redakcii bavili o Járovi Cimrmanovi. Práve v tých dňoch sa jeho pražské divadlo chystalo oslavovať okrúhlych štyridsať rokov života. Zdeňek Svěrák s Láďom Smoljakom sa nechali počuť, že pri tejto príležitosti píše Cimrman svoju novú, pätnástu hru. To by bolo, konečne sa s ním stretnúť!
Napísali sme do divadla Zdeňkovi Svěrákovi, a hneď sme dostali odpoveď od Láďu Smoljaka: stretnúť sa, to teraz v žiadnom prípade nejde. Cimrman píše hru a je mimoriadne zaneprázdnený.
Čakanie na Slovensku
Pár dní nato sme to skúsili cez Svěráka mladšieho. Zavolali sme mu a prosili, či by nemohol otcovi šepnúť, že máme zálusk na Cimrmana. Črtala sa totiž šanca stretnúť ho onedlho na festivale českého humoru v Pezinku. "Mohu to skusit, ale nic neslibuji," uzemnil naše túžby.
Krátko na to prišiel mladý Svěrák do Bratislavy ako producent a predstavil film Alice Nellis. Bolo to vlani, niekedy o takomto čase. Počkali sme si vtedy naňho. "Jo, to jste vy! Já tátovi o vás říkal, ale nevím, co bych ještě mohl udělat." Zapojili sme do hry všetky pohľady sveta. "Dobře, dobře, slibuju, že mu řeknu, že budete na něj na Slovensku čekat."
Hra je dopísaná
"Majstre, vitajte medzi nami! Sme tak radi, že vás tu máme! Som váš človek. Viete, tiež som pôvodne bola učiteľkou ako vy, a žijem už roky v Prahe, takže viem v Cimrmanových hrách pochopiť všetky nuansy vášho jazyka," majestátne sa vyznala hlásateľka Ada Straková, keď v tigrovanom kostýme vítala po pezinskom predstavení na bryndzovom raute Zdeňka Svěráka.
Cimrmanovci vtedy zahrali na festivale Dobytí Severního pólu, jednu zo štrnástich hier, ktoré český génius napísal.
A vtedy po predstavení sme sa so Svěrákom seniorom na chvíľu naozaj stretli. Bol unavený, nebolo mu veľmi do reči. Nezáväzne sme sa dohodli, že Cimrman nám dá rozhovor, keď tú pätnástu hru dopíše.
Odvtedy sme Cimrmana po prstoch obchádzali. Z času načas sme Svěrákovi mladšiemu napísali esemesku, že naňho myslíme, či myslí aj on na nás a ako sa má pán otec. Čas novej Cimrmanovej hry napokon nadišiel spolu s tlačovkou v pražskom divadle Járy Cimrmana 15. októbra 2008. Riskli sme to. Vybrali sme sa na České nebe.
Niečo pre zdravie
"Děvčata ze Slovenska, co vy tady? My jsme vás Slováky z té hry vynechali. Mám teď strach, co na to řeknete", zalomil rukami na tlačovke pred predstavením Zdeňek Svěrák. A bol rád, že takto rýchlo si splodil zámienku, prečo rozhovor určite neurobíme. Aspoň na chvíľu! "No, tak se ptejte teď, pojďte na občerstvení," volal nás na tlačovkové chlebíčky. Lenže my sme chceli najprv vidieť predstavenie. "Ne, já budu unavený a hned utíkám za manželkou."
Beznádejne sme zapichli pohľady do kulís s belasými obláčikmi za jeho chrbtom. "Děvčata, jestli chcete udělat něco pro mé zdraví, nedělejme to," skúsil to ešte s jemnou vyhrážkou, roztiahol náruč Komenského a pohladil nás otcovskými rukami po tvárach. "Ale my na vašom zdraví pracujeme už rok," pípli sme.
"Tak kolik chcete času?" - nalomil sa. "To je jedno, hocikoľko," chytili sme sa. Ešte chvíľu váhal a potom zahlásail: "Tak jo, když jste už přišli z takové dálky. Po představení. Ale jenom na deset minut." Prehovoriť Láďu Smoljaka bola potom už hračka.
Tajomný mešec
Pozreli sme si České nebe a oni potom naozaj prišli. Sadli sme si, a nielen na sľúbených desať minút. Aj so Smoljakovou jazvečíčkou. Rozprávali sme sa o českých velikánoch, o slovenskej trpezlivosti aj o tom, ako a prečo sa môže zrodiť národný vtip.
A nakoniec sme sa postarali aj o to zdravie. Tašku ovocia od nás si cimrmanovci hneď spravodlivo rozdelili. Banány pani Svěrákovej a jablká budú hrať v inscenácii. Nakrájané vo svojom mešteku ich v Českom nebi nosí učiteľ národov. Veď ten bol predsa aj náš!
Celý rozhovor si budete môcť prečítať o pár dní aj v našich novinách.
Eva Andrejčáková
