V hoteli Frankurter Hof sa v noci zo stredy na štvrtok veľmi žilo. Luxus päťhviezdičkového hotela si počas knižného veľtrhu užívajú najdôležitejší spisovatelia a vydavatelia. Dohadujú tu knižné biznisy, hodnotia diela kolegov, do rána sa pije a diskutuje. Uznávaný holandský spisovateľ Cees Nooteboom tam však nebol, hoci vo Frankfurter Hof ubytovaný je. Sedemdesiatpäťročný spisovateľ išiel radšej do izby a čítal si.
Cesta ako meditácia
Cees Nooteboom je známy cestovateľ – a o tom sú jeho knihy. Cestuje v čase, medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi realitou a snom, cestuje aj v priestore. „Cees Nooteboom svojimi príbehmi vyživuje náš hlad,“ zadefinoval to moderátor na diskusii s Nooteboomom.
Svoje rozprávanie prekladal Cees Nooteboom zážitkami z rôznych miest. Najskôr sa nachádzame v malej knižnici v Austrálii, o chvíľu obdivujeme japonské pútnické miesto, a len čo sa zasmejeme, už je Nooteboom v Grónsku a unáša sa pohľadom na „zamrznutý komunizmus“.
Hoci Nooteboom bez cestovania nedokáže žiť a vo svojich knihách uvažuje o cestovaní ako o meditácii, vo Frankfurte pripomenul, že cestovanie je vzrušujúce a náročné zároveň. „Kedy napríklad vo vlaku v Japonsku viete, že ste docestovali do cieľa? Jedine vám to môže prezradiť jazyk, ale tým kresbám na stanici nerozumiete.“
Nooteboom hovorí o spisovateľoch ako o tých, čo prejdú svoj celý život so sviečkou v rukách proti vetru. Jemu na takejto ceste pomáha zápisník, ktorý mal aj včera vo vrecku. Doňho zapisuje a čarbe to, čo vidí. Keď sa cesta skončí, začne destilovať podstatné veci od nepodstatných.
V Holandsku ho však nezbožňujú také zástupy lojálnych fanúšikov ako v Nemecku. V Nemecku je literárna hviezda – mimochodom, práve mu tam vyšlo päť kníh, každá z iného kontinentu, a okrem toho výber myšlienok a úryvkov z jeho diel – ako darček k jeho jubileu.
Berlín ako druhý domov
V Európe má v Nooteboomových destináciách výsadné postavenie Berlín. Práve tam sa odohráva jeho román Allerzielen (Všetky duše). V Berlíne žil niekoľko rokov. „Kto to nezažil, už to nedobehne, a kto sa na tom zúčastnil, nechcel už viac o tom vedieť,“ uvažuje v románe Allerzielen nad komunizmom.
„Keď som videl, ako padal Berlínsky múr, akoby sa mi uzavrel kruh. Bol som v Budapešti v roku 1956, vnímal som, čo sa tam dialo, ako ľudia čakali, že im niekto pomôže. Ale nikto nepomohol,“ spomínal.
Aj teraz býva vo veľkom dome v Berlíne a tam píše. Nová kniha mu vyjde na jar. Keď sa pred diskusiou zastavil na chvíľu u svojho nemeckého vydavateľa Suhrkamp, z každej strany mu ktosi gratuloval a neodolali ani čitatelia, ktorí žiadali podpis. „Toto je môj posledný knižný veľtrh,“ hovorí SME medzi podaním ruky, venovaním do knihy a odchlipnutím si z kávy.
