Bratislavský Klub za zrkadlom, kam vo štvrtok večer prišli hrať Living Colour, je vestibul bývalého kulturáku v Petržalke. Konalo sa tam už veľa rôznych koncertov, no tento priestor každej hudbe nesedí. To bol aj prípad americkej kapely, ktorá existuje už vyše dvadsať rokov a patrí medzi najznámejšie na funkmetalovej scéne.
Ale to je problém celej Bratislavy. Znie to absurdne, no hlavné mesto po zavretí Babylonu nemá vhodné miesto pre koncerty schopné pritiahnuť okolo tisícky ľudí. Do úvahy by prichádzalo divadlo Aréna, to by však nesmelo mať vysoké ceny jeho prenájmov, ktoré dokáže pokryť iba koncert so sponzorom.
Štvrtkový večer v „zrkadláči“ rozbehli domáci Appendix. Ich avizovaný rozlúčkový koncert som nestihol, pretože začali presne a dodržali pridelených 40 minút.
Living Colour vtrhli na pódium krátko pred deviatou. Prvú polovicu večera poňali prekvapivo jednotvárne. Hoci najmä ich prvé albumy sú známe nadžánrovou pestrosťou, takmer hodinu nakladali iba rýchle pesničky postavené na riffoch. Tie sa zlievali do jednej aj vďaka totálne pokazenému zvuku. Gitarista Vernon Reid si priviezol zbytočne veľa elektroniky, ktorú si párkrát neustrážil a najmä americký zvukár celý prvý blok akoby odsabotoval. Gitara prehučala všetko, basgitarovú linku bolo skôr vidieť než počuť a zanikal aj spev Coreyho Glovera. Škoda, lebo má stále skvelý hlas a jeho návrat skupine výrazne pomohol.
Zlepšilo sa to až v druhej časti, keď skupina vytiahla funky hitovku Glamour Boys alebo nečakané country so slide gitarou. Hudobne, aj zvukovo.
Living Colour potvrdili, že sú špičkoví hráči (každý si dal jeden dlhý sólový vstup), ktorí vedia napísať aj chytľavú melódiu. Bi, Type, ale hlavne záverečná Cult of Personality či prídavok Love Rears Its Ugly Head sú veci, ktoré fungujú na prvé počutie a aj po rokoch.
V publiku to vrelo najmä v prvých radoch, kde sa pohupovali aj staršie generácie. Mnohí si možno neuvedomili, že sa práve pozerajú na kapelu, ktorej prvý album si v čase jeho vydania mohli zohnať iba na čiernej burze, ktorá sa konala v rovnakom sídlisku o kúsok ďalej. Už len preto mal návrat Living Colour po dvoch rokoch na Slovensko zmysel.