Watfordskí futbaloví „sršni“ postúpili za šesť sezón zo štvrtej divízie do vrcholnej súťaže Pohára FA, vo finále však už prehrali. Skupina Blondie Love na koncerte v Bristole bez ich dovtedajšej speváčky odštartovala novú, konečne úspešnú éru.
Hra Davida Farra Okuliare Eltona Johna sa od skutočných reálií odráža do hravej grotesky. Výsledok by sa dal označiť za akýsi sociálny bulvár. Nenachádzame sa síce v elegantných salónoch, ale množstvo scén aj tak pripomína Georgesa Feydeaua: jednými dverami niekto prichádza, za inými sa zase niekto skrýva, zmyslom konania tých, čo sú na scéne, je zabrániť ich neželanému stretnutiu. Na radosť divákov sa im to, samozrejme, nepodarí.
Farrovým bonusom sú dobre napísané charaktery, z ktorých za podpory kostýmov Milana Čorbu vyšli skutočne dobrí „týpkovia“. Nie sú to našťastie umelé postavičky, ale uveriteľní outsideri, ktorých si vieme obľúbiť, hoci za svoje sny nebojujú celkom férovými prostriedkami.
Túžobný strach zo zmeny
Depresívny fanúšik watfordského družstva. Líder neúspešnej kapely, ktorá prišla ešte aj o nástroje. Poloslepý dezorientovaný bubeník. Tridsiatnik, ktorého musela mamička vyhodiť z domu, aby sa konečne osamostatnil. Opustená žena, ktorá túži po novom vzťahu, ale zároveň ho odmieta. Všetci sa boja prekročiť prah svojho doterajšieho života, hoci po zmene túžia.
Martin Nahálka hrá apatického Billa bez prehrávania, s mierou a decentným vtipom. Daniela Kuffelová ako jeho víkendová partnerka Julie vynikajúco pointuje každú repliku, na scénu prináša dokonalú zmes tragiky a komiky. Miloslav Kráľ dostal na doskách nitrianskeho divadla hneď prvú rolu, ktorá mu sadla. Jeho Dan je šarmantný, milovaniahodný podvodník. Juraj Hrčka ukázal na postave bubeníka Tima – strateného v živote nielen pre svoje dioptrie – zmysel pre grotesku. Gitarista Shaun bol v podaní Martina Fratriča niekedy priveľmi predpokladateľný. Alenka Pajtinková bola typovo presnou mladistvou futbalovou nadšenkyňou.
Scéna Mareka Hollého podporila anglický kontext hry. Je maximálne príjemné vidieť u scénografa znalosť reálií. Autenticita inak vtipnej scény však utrpela banálnejším materiálom použitým na stenách a nie šťastne riešeným vstupom do Billovej svätyne futbalu.
Tím je základ
Zvukový plán mohol byť možno rafinovanejší, hudby sa dočkáme až na konci, zvuky blízkeho štadióna sa ozývajú len v momentoch predpísaných v hre. Rytmu by pomohlo aj skrátenie niektorých monológov.
Veľkým kladom inscenácie je však jej ľudskosť. Režisér Peter Mankovecký si zvolil titul, ktorým mohol nadviazať na svoje predchádzajúce divácke hity. Aj v tomto prípade je základom atraktivity zohrané herectvo celého tímu, ktoré našťastie vychádza viac zo života ako z divadelného klišé. Divadlo Andreja Bagara získalo divácky atraktívny titul, ktorým si jeho tvorcovia profesionálne hanbu neurobili.
D. Farr: Okuliare Eltona Johna
Preklad: Zuzana Vajdičková l Scéna: Marek Hollý, kostýmy: Milan Čorba, dramaturgia: Svetozár Sprušanský
Réžia: Peter Mankovecký
Premiéra 17. októbra 2008 v Štúdiu DAB v Nitre
