BRATISLAVA. Narodil sa vo februári 1914 v Ipeľských Šahách, zomrel včera v Sydney. Ako malý chlapec sa posadil za klavír a zostal pri ňom až do posledných dní. Juraj Berczeller bol hudobník, skladateľ, aranžér, kapelník a muž vyberaných spôsobov so zmyslom pre humor.
Hoci začal študovať v Prahe medicínu, muzika zvíťazila. Venoval jej údajne všetok voľný čas a videl mnohé predstavenia legendárneho Osvobozeného divadla. Kým ostatní obdivovali Wericha a Voskovca, jeho najviac zaujímal skladateľ Ježek.
Z Prahy, podobne ako slávne trio, utiekol pred nacistami. Po krátkom pobyte v Budapešti sa usadil v Bratislave a v prvom kabaretnom divadle Tatra revue založil orchester. Vystupovali na „mládežníckych popoludniach“, kde objavil Hanu Hegerovú a kde začínala aj dvojica Lasica – Satinský.
„V Tatra revue sme s Julom v nedeľu dopoludnia robili svoje programy. Na javisku sme napríklad hrali nemý film a on nás sprevádzal na klavíri. Bol veľmi šťastný, že sa môže s nami mladými kontaktovať a robiť zábavu. Spriatelili sme sa,“ spomína pre SME Milan Lasica. „Pred tromi rokmi sme usporiadali večer na jeho počesť. Bol v Bratislave asi tri týždne, stretával sa so známymi, párkrát si zahral v kaviarňach. Dobre mu to padlo a dokonca začal koketovať s tým, že by sa opäť vrátil do Bratislavy. No myslím si, že to už bola len taká ozvena toho, ako sa tu dobre cítil.“
Po auguste 1968 sa rozhodol emigrovať. Do Sydney. Rýchlo sa tam stal rovnako populárnym ako doma. Aj pre zmenu mena: „Rád rozprával historku, ako sa chystal vystupovať na Novom Zélande, kde mal vtedy odohrať zápas Manchester United. Keď prichádzal do klubu, čudoval sa, prečo vonku stoja desiatky ľudí. Po meste boli povylepované plagáty ,dnes večer tu hrá George Best’. Ako neznalec futbalu nevedel, ze George Best patril k najlepším hráčom na svete. Hoci vraj boli fanúšikovia trocha sklamaní, v klube bola nakoniec nevídaná atmosféra. Ako 85ročný šesťkrát do týždňa sedel za klavírom v jednej z najexkluzívnejších štvrtí v Sydney,“ hovoril náš kolega, ktorý sa s ním osobne stretol.
Keď mal 90 rokov, miestne noviny priniesli úžasné články. Ešte donedávna hrával denne a robil dobrú náladu. Najvýstižnejšie jeho život zhrnul Milan Lasica: „Myslím si, že kto ho poznal, má na neho len tie najlepšie spomienky.“
