Keď 10. decembra 1949 dozneli posledné tóny Suchoňovej Krútňavy, v hľadisku historickej budovy Slovenského národného divadla prepukli obrovské ovácie. Konečne máme národnú operu!
Dlhé čakanie
V tej chvíli asi nikto netušil, že v originálnej podobe znie dielo na dlhé roky poslednýkrát. Ideologická cenzúra najprv škrtla rámcujúce postavy Básnika a Dvojníka, za obeť padli aj všetky zmienky o Bohu (u veriaceho Suchoňa ich veru bolo požehnane).
Napokon autora donútili prepracovať záver opery a zmeniť otcovstvo Katreninho dieťaťa. Namiesto bohatého Ondreja Zimoňa sa ním stal chudobný Jano Štelina.
Až o štrnásť rokov neskôr sa banskobystrickou inscenáciou rehabilitoval pôvodný záver a malý Ondrejko sa s katarzným odpustením starého Štelinu vrátil biologickému otcovi.
No trvalo ďalších tridsaťpäť, kým sa na javisko dostalo dielo v podobe, v akej zaznelo na svetovej premiére. Partitúru za finančnej pomoci wuppertalskej radnice zrekonštruoval Vladimír Bokes, o naštudovanie sa v rámci Roku Eugena Suchoňa postarala opäť banskobystrická opera. Premiéru pre opravy jej budovy prichýlil piešťanský Dom umenia.
Režisér Roman Polák zbavil dielo výtvarných ornamentov a režijne ho okresal až na špik kostí, obnažujúc rudimentárnu drámu ľudských vášní, uveriteľných vzťahov a autentických charakterov.
Úctyhodný dramaturgický čin
Ústredné postavy rezal v dramatických líniách. Štelina (výrazný, mužný Ján Galla) nie je ubolený deduško, ale razantný chlap, ktorý sa v duchu svojho vierovyznania dokáže zrieknuť pôvodnej túžby po pomste.
Katrena (vokálne talentovaná, herecky tvárna Mária Porubčinová) pred nami nestojí ako útrpná chuderka, ale plnokrvná žena, vo chvíli odhalenia mužovej viny brániaca svoju rodinu.
Ondrej (dojemne chlapčenský, spevácky napredujúci Michal Hýrošš) dostáva rozmer zakomplexovaného mladíka, trpiaceho dôsledkami slabošsky nezvládnutej lásky ku Katrene. Zbor realizujúci prestavby vytvára žiaduci odstup od inscenovanej drámy - Roman Polák sa použitím antiiluzívnych prvkov úspešne vyrovnal s inscenačným problémom, vyvstávajúcim z prítomnosti činoherných komentujúcich postáv Básnika a Dvojníka.
V banskobystrickej inscenácii je popri obrodzujúcej ruke činoherného režiséra zreteľná i veľká zodpovednosť, s ktorou dirigent Marián Vach pristúpil k hudobnému naštudovaniu, hoci ho na premiére dosť hendikepovalo technické ozvučenie.
Už samotné uvedenie originálnej partitúry je historický čin hodný pozornosti a uznania. Banskobystričanom sa navyše podaril skvelý kúsok – Krútňavou pribudla do ich repertoáru vari najlepšia inscenácia ostatného desaťročia.
Recenzia/opera
Eugen Suchoň: Krútňava. Štátna opera Banská Bystrica v Dome umenia Piešťany, 18. októbra.
Rekonštrukcia pôvodnej verzie Vladimír Bokes, hudobné naštudovanie Marián Vach, zbormajstri Iveta Popovičová, Ján Procházka, choreografia Martin Urban, scéna Jaroslav Valek, kostýmy Peter Čanecký, réžia Roman Polák.
Autor: Michaela Mojžišová (Autorka je operná kritička)
