BANSKÁ BYSTRICA. Dramaturgii banskobystrického festivalu Štyri (+1) dni tanca pre vás sa podarilo zostaviť mozaiku inscenácií tak, že žiadna sa inej nepodobala a každá si našla divákov. Videli sme tri vystúpenia z Česka, štyri zo Slovenska, jedno zo Slovinska. Aj v zahraničných bolo zastúpenie slovenských tvorcov či interpretov, taká je základná podmienka výberu.
Scénická štúdia Naplno ponúkla v choreografii Marty Polákovej bezprostrednosť kontaktu tvorcov s divákmi v diskusii. Hostia z Českej republiky zase prišli so základnými témami vzťahov dvojíc v komornejšom ladení inscenácie Mirroring choreografky Mirky Eliášovej.
Širší tvar zvolilo pražské zoskupenie DOT 504 s pohybovou drámou Holdin'fast s témou sexuálnej závislosti. Jan Komárek preniesol scénickú kompozíciu Tanec papierových tanečníc do celkom odlišného festivalového priestoru. Otvoril otázku prenosu diela iniciovaného špecifikom prostredia - architektúrou Českého Muzea hudby. Tanečné, fyzické divadlo súboru ElleDanse poňalo oceňovanú inscenáciu Canto Hodno najdivadelnejšie. Niesla v sebe plnokrvný, plnotvarý dramatický náboj širších životných situácií v medzigeneračnom pnutí.
V prípade združenia Bubla Company v inscenácii Nevesta spod baletizola ide o mladých tvorcov so skromnejšími skúsenosťami, no festival ukázal, že divákom ide o príležitosť. Čo všetko sa dá urobiť s nástrojom (tela, hudobného nástroja) v téme komunikácie a čo robíme pre vzájomné ovplyvňovanie, porozumenie či radosť, ukázala inscenácia Baga-Basta z Ľubľany. Nonverbálne divadlo Štúdia tanca prinieslo v premiére Iné ráno Pierra Nadauda (na snímke J. Cieslikowaského) tému inšpirovanú pomalým plynutím v civilizácii, kde vníma človek človeka.
Autor: Ľubica Suballyová (Autorka je publicistka)
