Tých 999 gýčiarov sa tak rado živí chlebom svojich zadávateľov,“ napísal v roku 1906 Paul Klee. Vtedy tento švajčiarsky rodák však už žil v Nemecku, kde sa po rozhodovaní medzi hudbou, literatúrou a výtvarným umením definitívne upísal maliarstvu a kde ho neskôr čakala skvelá kariéra. Sotva mohol tušiť, že na vrchole slávy, keď spolu so svojím priateľom a nemenej významným výtvarníkom Vasilijom Kandinským pôsobil ako pedagóg na umeleckej škole Bauhaus, nakoniec opäť skončí vo Švajčiarsku, kam sa uchýlil pred nastupujúcim nacizmom.
Mozaiku jeho postrehov, záznamov, hľadajúcich i vyhranených názorov prináša útla knižka Paul Klee. Vzpomínky, deníky, esej. Potvrdzuje, že Klee je nielen výnimočným maliarom a vyvracia jeho pochybnosti o tom, či dokáže aj slovom to, čoho je schopný výtvarnými prostriedkami - doviesť ľudí tam, kam to ženie jeho samotného. Klee je autorom úctyhodného množstva vysoko cenených malieb a kresieb, o to pozoruhodnejšia je jeho veta, tiež z tejto knižky: „Pri každom významnom umeleckom diele sa jeho tvorca pravdepodobne musel vzdať diela iného, významnejšieho.“
