Tucherovho oltára. O tom, ako sa tento znamenitý obraz dostal na Spiš, máme dnes len matnú predstavu. Zrejme ho pre kaplnku objednal v Norimbergu už jej patrón a dal ho priviezť bezprostredne po jej dostavaní (tiež po roku 1450).
Na obraze je znázornená posledná modlitba Panny Márie v prítomnosti apoštolov. A hoci umenie neskorého stredoveku zlatom nešetrilo, málokedy sa jedinú scénu podarilo naplniť takým bohatým ceremoniálom.
A aby nestratil na hodnovernosti, maliar využil princíp divadelnej inscenácie. Nad teatrálne zostavenou skupinou dvaja anjeli vyťahujú oponu z drahej zlatej látky, ďalší dvaja scénu posievajú kvetmi, z baldachýnu (neseného zasa dvoma anjelmi) sa na udalosť díva Kristus – na hlave opulentná koruna, v ruke druhá, pripravená pre Máriu.
Bohorodička kľačí podopretá sv. Jánom ma kľačadle s otvoreným breviárom, apoštoli sa s ňou lúčia každý svojím spôsobom. Podľa nápisov v zlatých svätožiarach sa dajú takmer všetci identifikovať, najzaujímavejším z nich je asi čítajúci Matúš s okuliarmi (!) na nose.
Za Máriou na posteli rozoznať ďalšiu drahú látku – taliansky atlas s motívom jeleňa, ktorý možno interpretovať citátom zo žalmu 41,2: „Tak ako jeleň prahne po prameni vody, tak moja duša, Bože, túži po tebe.“
Formálny luxus obrazu teda nie je samoúčelný: bohatou symbolikou naplnený obsah našiel práve v ňom presvedčivého nositeľa.
Autor: Dušan Buran (Autor je historik umenia)
