Nicholas Winton má 99 rokov. Jeho filmová a televízna kariéra je podstatne kratšia. Povedzme, že začala v roku 1988. Vtedy ho do svojho štúdia pozvala BBC. S veľkou slávou zverejnila jeho zabudnutú minulosť. Tou minulosťou sú predvojnové časy. Winton správne odhadol hrozbu nacizmu a pre 669 detí z Československa vybavil nové, adoptívne rodiny. Vo Veľkej Británii.
Vraveli mu: ďaleko to nedopracuješ Tragický a zároveň šťastný príbeh Wintona a jeho detí vyrozprával režisér Matej Mináč v dokumentárnom filme Sila ľudskosti. Vzápätí začalo šialenstvo. Starý pán musel behať z miesta na miesto, prijímať jednu medailu za druhou, prednášať, diskutovať, prijímať obdiv a vďaku. Keby sa nič z toho cirkusu nebolo stalo, Wintonovi by to nechýbalo.
"Tento pán je najkrajším príkladom ľudskej slušnosti. A myslím si, že žiadny väčší kompliment neexistuje," vraví vo filme reportér kanadskej televízie Joe Schlesinger. Narodil sa v Bratislave, a aj jeho Winton svojím úsilím zachránil. Veľmi slušne, tak sa Winton chová aj pred Matejom Mináčom. Stručne a vecne opisuje, ako sa k záchrane československých detí dostal.
"V Anglicku ani v Československu neexistovala žiadna organizácia či inštitúcia, ktorá by im vedela pomôcť. Tak som si povedal, že by som to mohol skúsiť ja. Vraveli mi, že sa ďalekom nedopracujem, ale keď to vraj chcem skúsiť, tak nech to skúsim." Na jeho zozname zostalo ešte veľa detí, ktoré do Anglicka nestihol poslať. Po začatí druhej svetovej si už nemohol pomôcť, mohol iba zabudnúť. Zabudol, a zabudol aj na tie deti, ktorým pomohol. Všetky dokumenty odložil na povalu. Oženil sa, a mal vraj iné starosti.
Teraz neumriem!
Matej Mináč si myslí, že mal určite veselý život. "Každú vetu musí obrátiť na žart. V poslednom čase mi hovoril, aby sme mu platil tri sekretárky, keď už mu vďaka nášmu filmu chodí toľko korešpondencie. Z toho, že ho volajú hlavy štátov, si veľa nerobí. Ale bol by vraj radšej, keby sme ho boli objavili skôr, aby si tú slávu mohol užiť dlhšie. Myslím si, že ho celkom teší, že sa stal takou celebritou."
S úradmi si Nicholas Winton dopisuje stále. A keďže dnes už nejde o také vážne veci ako pred druhou svetovou vojnou, koketnosť praktizuje aj tam. "Nedávno ho napríklad zastavili policajti, pretože veľmi divoko šoférujú. Cheli mu dať pokutu za rýchlu jazdu, pokúsil sa vyhovoriť na to, že mal plný mechúr," hovorí Mináč. "Vzápätí ho chceli preskúšať, aby mu mohli predĺžiť vodičský preukaz na niekoľko rokov dopredu. Napísal im, skúsil vyjednávať. Vraj jemu by stačilo predĺžiť preukaz len na dva roky - ak mu odpustia tie skúšky. Takto si on píše s úradmi, ale vychádza mu to. Keď dostal povolenie, zvolal: Tak teraz hádam neumriem, tie dva roky na šoférovanie musím využiť!"
Vo film Sila ľudskosti vidieť Wintona aj v inej nálade. Na záver vyprevádza návštevu, Joea Schlesingera. S láskou sa za ním pozerá - aj po šesťdesiatich rochoch v ňom vidí tragický osud. Dieťa odtrhnuté od svojich rodičov. Vtedy Winton takmer plače.
Matej Mináč hovorí, že zachránené deti sú dnes úspešní a šťastní ľudia. Ale keď sa spomenie rok 1939... "Ohromuje ma, ako sa im vtedy začnú rinúť slzy. Čas tie rany vôbec nehojí, vyzerajú, akoby vznikli teraz." Jedna mamička si napríklad odchod svojho dieťaťa do Anglicka na poslednú chvíľu rozmyslela. Vlak už odchádzal, keď dcéru cez okno vytiahla von. A vzápätí ju znovu podala dovnútra.
Ešte raz o slušnosti
Matej Mináč práve nakrúca pokračovanie svojho úspešného filmu (v roku 2002 zaň dostal prestížnu cenu EMMY), bude sa volať Nickyho rodina. Keďže našiel nové archívne zábery a dokumenty, pokúsi sa celý príbeh nanovo zrekonštruovať. Citlivé scény z vlakového nástupišťa však radšej prerozpráva v hranej forme. Ale toto odkaz filmu nebude. Minulosť musí vystriedať prítomnosť.
Mináč nakrúca nový film preto, aby zaznamenal to, čo sa stalo po odpremietaní Sily ľudskosti. Tisícky mladých ľudí začalo pomáhať, na rôznych miestach sveta. A to len preto, že ich inšpiroval Nicholas Winton a jeho obyčajná slušnosť.
Režisér Matej Mináč našiel poklad. Z príbehu Nicholasa Wintona už spravil úspešný film Sila ľudskosti a čoskoro budeme môcť čítať aj jeho knihu Lotéria života.
Film a kniha. Aspoň k tomu by sa mali dostať študenti, keď už nemôžu vidieť Nicholasa Wintona naživo. Dokument Sila ľudskosti už na DVD vyšiel, na knihe Lotéria života sa ešte pracuje, prekladá sa z češtiny. Napísal ju režisér filmu Matej Mináč, a to jeho rozprávanie je osobné.
Na dojímavý Wintonov príbeh neprišiel náhodou, na jeho nájdení sa celkom napracoval. Bolo to vtedy, keď v polovici deväťdesiatych rokoch chystal hraný film Všichni moji blízcí (premiéru mal v roku 1999, hlavné úlohy hrajú Libuše Šafránková, Jiří Bartoška a Josef Abrhám). Je to príbeh z druhej svetovej vojny, ale treba za ním hľadať rekonštrukciu detstva Mináčovej mamy Zuzany. Jej rodinný album sa v pohnutých časoch stratil, a sním akoby aj kus pamäte. Ako to vtedy u nich doma rodine vyzeralo? Čo tak mohla cítiť?
Vyzeralo to, že taký filmový príbeh bude musieť smutne. S tým akosi Matej Mináč nemohol súhlasiť. Musí predsa existovať niečo, hoci aj maličká, ale pozitívna udalosť! Chodil po knižniciach, prezeral všetky možné knihy. Nič. Nič, čo by svojou žiarou prerazilo temné roky. Potom však jeho ruky vytiahli útlu knihu Perličky detstva - oči ju museli zrejme niekoľkokrát prehliadnuť. Věra Gissingová v nej písala: "Boli sme rôznorodou skupinou detí, ktoré mali spoločné len jedno: všetci sme utiekli z okupovaného Československa. Niektoré deti utiekli spolu s rodičmi, ale mnohé, ja medzi nimi, sme prišli samé, v detskom vlakovom transporte. To, že sa nám podarilo uniknúť, bolo zásluhou najmä jedného muža - vtedy tridsaťročného makléra z Londýna, Nicholasa Wintona."
Nadšeného Mináča mohli schladiť už iba tety archivárky. V knižnici pražského židovského múzea ho už poznali. To je ten, čo nevracia načas knihy. A tú malú knižku mu odopierali. Mohli. Citát z knihy sa naučil naspamäť. A utekal domov upraviť scenár.
Ale jeden hraný film, hoci veľmi pekný, by bol málo. Nicholas Winton stále žil, a v deväťdesiatich piatich rokoch bol stále vo forme. A jeho zachránené deti tiež. Spolu s Patrikom Paššom preto nakrútil Mináč dokumentárny film Sila ľudskosti. Dostal najprestížnejšiu televíznu cenu EMMY. No a začal sa nový príbeh.
Wintona ocenil americký kongres, anglická kráľovná mu udelila titul sir. Jeho slušnosť sa ukázala byť nákazlivá, študentské skupiny začali vymýšľať vlastné projekty na miernu úpravu sveta. Udialo sa toľko vecí! Takže - filmári videli, že budú musieť nakrúcať znovu. Už aj začali. Nový dokument sa bude volať Nickyho rodina, a bude hotový o rok.
V tom čase by už mala byť Mináčova Sila ľudskosti a aj kniha Lotéria života dávno v školských osnovách. Tento projekt sa rozbehne v polovici novembra, mal by sa dostať do 30 miest na Slovensku. Nebude to žiadny originálny počin. O Wintonovi sa už učia v Británii, Nemecku i Francúzsku.
