Najnovšiu produkciu baletu košického Štátneho divadla označili sami tvorcovia za moderné tanečné divadlo. Nevzdali sa však ani klasických baletných techník.
Izolda tancuje na špičkách, čo dodáva krehkosť duetám. Tie sú ako inak v príbehu lásky - emocionálnym vrcholmi. Výraz Lyudmyly Vasylyevy ako Izoldy je tanečne i herecky presvedčivý, Serigii Iegorov je dobrým stelesnením tragického milenca. Celý košický súbor opäť potvrdil svoje kvality.
Dramatickí Japonci
V balete znie hudba viacerých Wagnerových opier. Okrem Tristana a Izoldy aj Blúdiaci Holanďan, Lohengrin, Tannhäuser či Valkýra. Monumentálnu hudbu v dramatických scénach bojov dopĺňajú bubny rytmickej japonskej skupiny Kodo.
Tým vznikol kontrastný, hoci ku koncu už predpovedateľný rytmus. Zvuk taiko bubnov však priviedol Ondreja Šotha aj k niektorým prvkom inšpirovaným východnými bojovými umeniami.
Milenci pokračujú v tanci
Stredoveká legenda o Tristanovi a Izolde žije v rôznych verziách. Šoth sprostredkoval zjednodušený príbeh bez toho, aby sa musel utiekať k prvkom pantomímy.
Začal už od Tristanovho detstva. Využitie detských predstaviteľov je milé, ale má aj nevýhody. Niektorým môže v príbehu chýbať nápoj lásky. Ten maôi milenci vypiť akoby na ospravedlnenie lásky, ktorej vzápätí podľahnú. Šoth dal dôraz na prirodzenejšie vzplanutie lásky v čase, keď Izolda vylieči zraneného Tristana.
Inscenácia má viacero silných miest. Veľmi emotívne jezinscenovný aj koniec prvej časti, keď Tristan spoznáva, že nevesta, ktorú vybojoval v súboji pre svojho nevlastného otca Marka, je práve jeho milovaná Izolda.
Riskantne, ale zaujímavo je riešený záver. Hudba ešte nevrcholí a už sa spúšťa opona, ňou akoby privalení milenci pokračujú v tanci. Hoci oddelení, aj po smrti po sebe túžia.
Nebolo treba šokovať
Choreograf Šoth je aj autorom scény, tentoraz sa vzdal popisných filmových dokrútok, čo sa zúročilo vo vizuálnej čistote výsledného tvaru. Prvkom scény je len plexisklo a zrkadlo.
Aj výrazné kostýmy Andriya Sukhanova odmietli historizujúci gýč, bojovníkov či dvoranov naznačujú len štylizované pokrývky hlavy. Kostýmy milencov v závere predznamenajú ich osudové spojenie.
Toto dielo nešokuje, neprovokuje, plynie bez rušivých momentov. Silným výrazom si určite získa nielen baletomanov.
Balet Štátneho divadla Košice: Tristan a Izolda
Hudba: Richard Wagner, Kodo. Libreto: Zuzana Mistríková, Ondrej Šoth. Choreografia, scéna a réžia: Ondrej Šoth. Kostýmy: Andriy Sukhanov
Tancujú: Sergii Iegorov, Andriy Sukhanov, Maksym Sklyar, Lyudmyla Vasylyeva, Elena Chetvernya, Oleksandr Skopintsev, l Peter Nagy, Tomáš Harvan
Premiéra: 24. a 25. októbra
