Podobne ako obchodníci, politici či textári pop-music, aj tvorcovia filmovej zábavy by boli najradšej, ak by publikum nemalo žiadnu pamäť: nemuseli by sa namáhať, stačilo by predávať mu stále dokola jeden a ten istý film.
V skutočnosti sa tak podstatná časť divákov aj správa. Sme ochotní prijať i nevydarený zlepenec ukradnutých námetov. Neprekáža nám, ak scenáristi, režiséri a herci nevytvorili presvedčivé postavy. Trhavé pohyby kamery a pobabraný strih považujeme za umenie.
Je to podobné, ako keby sme za kulinársky zážitok považovali tukom nasiaknuté kúsky zemiakov s fašírkou, za chutný nápoj roztok umelých sladidiel, kyselín a iných chemikálií a za zmysluplné trávenie času potulky po obchodných domoch.
Originálny, ale iba nachvíľu
Preto je možné, že sa v kinách objavuje novinka režiséra D. J. Carusa Oko dravca.
Caruso sa v minulosti uviedol zaujímavou kriminálnou drámou o drogách a pomste The Salton Sea a preslávil sa prerábkou Hitchcockovej klasiky Okno do dvora nazvanou Disturbia.
Zápletka spočiatku vyzerá originálne: dvaja Američania – nadpriemerne inteligentný mladý muž bez ambícií a rozvedená mamička – sú vytrhnutí zo všedného života anonymnými telefonátmi a s nimi spojenými sériami neuveriteľných udalostí. S cieľom donútiť ich podniknúť riskantnú misiu.
Neborák Hitchcock
Autori Oka dravca však nedostatok nápadov zakrývajú desiatkami citátov, motívov a tém, vybrakovaných hlava-nehlava azda z celej histórie kinematografie.
Najväčším zdrojom je neborák Alfred Hitchcock, najmä jeho filmy Na sever severozápadnou linkou, Sabotér, Muž, ktorý vedel príliš veľa či Zbesilosť.
Druhým vďačným zdrojom sú všetky možné novodobé trilery o prenasledovaných (Nepriateľ štátu, Sprisahanie, Die Hard 4.0, Bournovo ultimátum, Wanted).
Tretím prameňom sa stali známe sci-fi ako Ja, robot, Matrix či Ghost in the Shell. Celok sa tak môže tváriť moderne postmoderne, nie je však zladenou zmesou rôznorodých prvkov, ale len chaotickým kaleidoskopom.
Najviac prekáža veľkolepá vykrádačka klasiky Stanleyho Kubricka 2001: Vesmírna odysea. Filmári nehanebne ukradli a takmer doslova odcitovali motív pokazeného superpočítača Hal 9000, len v Oku dravca šialený stroj nahovorila Julianne Moore.
Skončí ako (seba)paródia
Producenti pozháňali zopár známych hercov, z ktorých najpreceňovanejším je Shia LaBeuof. Tak ako ďalšie hviezdy nedostal príležitosť skutočne si zahrať, investoval do filmu len svoje meno.
Akčné scény sú chaotické a únavné. Postupne, ako autori míňajú potenciál počiatočnej myšlienky, stáva sa príbeh čoraz naivnejší a nedôveryhodnejší, aby končil ako nechcená (seba)paródia. Tým smiešnejšia, čím viac sa snaží tváriť smrteľne vážne.
Riziko absolútnej kontroly a manipulácie vďaka vzájomne prepojeným informačným technológiám je reálne a snahy vlád o ich zneužitie sú evidentné.
Oko dravca mohlo byť dôstojným prelúdiom k trilógii Matrix. Je však len ďalším z podpriemerných filmov rýchleho občerstvenia.
Recenzia/film
l Oko dravca (Eagle Eye). USA 2008, 118 minút.
l Réžia: D. J. Caruso. Námet: Dan McDermott. Scenár: John Glenn, Travis Wright, Hillary Seitz, Dan McDermot.
l Kamera: Dariusz Wolski. Hudba: Brian Tyler.
l Hrajú: Shia LaBeouf, Michelle Monaghan, Rosario Dawson, Michael Chiklis, Billy Bob Thornton, William Sadler.
Čím viac sa tento film snaží pôsobiť vážnejšie, tým je smiešnejší.
