Prednedávnom kultúrnu obec rozrušila správa o kúpe fotografií Martina Nikodýma, moderátora a amatérskeho fotografa ministerstvom zahraničných vecí. Tento divoký nákup odhalil neprítomnosť verejného programu na kúpu umeleckých diel a systémového riešenia, ktoré by zaviedlo aké-také pravidlá hry. Neprešlo ani veľa času a pri minulotýždňovej návšteve britskej panovníčky sa opäť tento staronový problém demaskoval vo všetkej svojej trápnosti. Paradoxné na tom je, že ho vlastne nikto za problém nepovažuje.
Prírastok do kráľovninej zbierky
V súvislosti s kráľovskou návštevou znalec pravidiel spoločenského správania konštatoval, že Slovensko ešte vždy nemá stanovený štátny protokol. Preto sa netreba čudovať niekoľkým provinčným lapsusom, ktoré intenzívne rezonovali médiami.
Prekvapivo, zoznam darov, ktorými sa kráľovský a náš prezidentský pár vzájomne obdarovali, nechal novinárov pomerne chladnými.
A práve v tejto kolekcii laika možno neprekvapila, ale odborníka určite zaskočila drevená plastika Sila večnosti (na snímke) od banskoštiavnického rezbára Arpáda Pála. Médiám ponúknutá informácia uvádzala, že dielo je vytvorené z kmeňa storočného banskoštiavnického orecha. Umelec použil zlato, striebro a mamutovinu, do ktorej vyrezal kvietok, v ktorom je osadený bežiaci jednorožec. Správa sa končí nenápadnou inštruktážou pre kráľovnú o „možnosti zavesenia v jednom zo svojich palácov“.
Medzi Rubensom a Rembrandtom
O Alžbete II. je známe, že sa zaujíma o kultúru, umenie a históriu, takže dobre mienená snaha obdariť ju „umením“ mala svoj reálny dôvod. Umelecká zbierka kráľovskej rodiny (Roayal Collection) sa hrdí majstrovskými kúskami od Rubensa, van Dycka, Brueghela, Ruisdala, Rembrandta, talianskych renesančných majstrov či umeleckých diel 19. a 20.storočia. O to viac by sa malo k výberu daru, reprezentujúceho výtvarné umenie hosťujúcej krajiny, pristupovať zodpovedne a štátnicky.
Navyše, aj keď sa v prípade Sily večnosti darcovia vzdali odbornej konzultácie a stavili len na svoj vkus, je tu predsa len ešte jeden problém. Táto plastika nie je umením. Je remeselným výrobkom, ktorému prívlastok „umelecký“ nepatrí. Výtvarné umenie na Slovensku je v súčasnosti reprezentované tisíckou profesionálnych umelcov, tromi vysokými umeleckými školami a dvadsiatkou regionálnych galérií a jednou Slovenskou národnou. Výberom tohto daru bola povýšenecky prehliadnutá ich konkrétna a duchovná prítomnosť, tradícia a spoločenská funkcia.
Ľahkosť umenia
Dielo Arpáda Pála nie je zastúpené v žiadnej relevantnej slovenskej galérii a na slovenskej výtvarnej scéne nefiguruje. Jeho webová stránka má dizajn ponukového katalógu na akýkoľvek výrobok. Ale aj tak, meno a dielo Arpáda Pála figurujú v tejto kauze tak trocha nevinne. Svojimi výrobkami pravdepodobne úspešne zásobuje okruh svojich priaznivcov a zdarne manažuje svoju kariéru zručného rezbára.
V tejto neviditeľnej kauze hrá hlavnú rolu ľahostajnosť zodpovedných. A práve v týchto súvislostiach je prekvapivé, že výber darovaného lipicana bol so samozrejmosťou zverený odborníkom z Národného žrebčínu Topoľčianky. Prečo aj tu nestačil nejaký pekný koník z prvého dedinského dvora?
Autor: Beata Jablonská (Autorka je historička umenia)
