RADIM LABUDA, slovenský umelec žijúci v Prahe, má nezvyčajné prvenstvo – v roku 2005 sa stal finalistom slovenskej Ceny Oskára Čepana určenej pre mladých výtvarníkov a v súčasnosti patrí do šestice finalistov českej Ceny Jindřicha Chalupeckého. V brnianskom Domě pánů z Kunštátu, kde na výstave finalistov vyhlásia víťaza zajtra, sa prezentuje záznamom akcie, počas ktorej v galérii na zemi ležali piati zviazaní muži.
Prečo ste vystavili práve zviazaných mužov?
„Začalo sa to ako nápad na realizáciu erotickej fantázie. Mojím zámerom bolo skúmať, aké dôsledky môže takýto akt priniesť. Chcel som vytvoriť ambivalentnú situáciu, ku ktorej divák nemôže ostať ľahostajný. V inštalácii je navyše na webkamere prítomný ešte jeden človek, filipínsky študent, ktorý si zvyčajne zarába erotickým predvádzaním na webkameru. Jeho úloha je však prevrátená a on je teraz ten, kto sa pozerá.“
V minulosti ste pracovali najmä s videami, v čom je pre vás táto práca posunom?
„Pre mňa je to stále práca s videom, celú scénu som inscenoval výslovne pre pohľad kamier, ktoré situáciu snímali, pričom sa vernisážoví diváci stali aktérmi diela. Následne som v galérii nainštaloval televízory s videozáznamom. Video je pre mňa prostriedok na pozorovanie reálneho života. A to robím aj v tomto prípade, či už sa pozeráme na divákov, ktorí sa pozerajú na zviazaných chlapov, alebo sa pozeráme na filipínskeho študenta, ktorý sa pozerá na nás. Vo všetkých prípadoch je to reálny život, ktorý sa deje v prostredí galérie.“
Aký je váš tip na víťaza?
„Nemyslím si, že by som mohol vyhrať. Myslím si, že to čo som urobil, je veľmi komplikované, nihilistické a jednoducho nestráviteľné. Priamočiary čínsky projekt Ondřeja Brodyho je jasným kandidátom na víťaza. Aj keď ma veľmi prekvapil, že tentoraz stavil na veľmi pozitívny étos kritiky globálnych problémov.“
Zviazaní muži pripomínajú väzňov. Pokúšate sa cez svoje dielo komentovať politickú situáciu vo svete?
„Snažil som sa vytvoriť v galérii spoločenskú situáciu bez nároku na vyjadrenie alebo komentovanie čohokoľvek. Interpretácia ostáva na divákovi. Ja to navyše cítim ako ťaživú psychoanalýzu môjho stavu spojeného s globálnou politickou, spoločenskou a ekonomickou realitou. Bezmocnosť a bezradnosť. Narušená komunikácia. A kdesi do toho celého vstupuje ešte aj téma slasti. Ja som v tom väzňov nikdy nevidel.“
Čo pre vás znamená vyjadrovanie sa umením?
„To, čo robím, by sa zrejme dalo označiť ako skúmanie môjho pobývania vo svete, v jeho sociálnych, politických a ekonomických štruktúrach a skúmanie spôsobov, akým sa k nim vzťahujem. To sa deje vždy na mnohých rôznych rovinách, preto je ťažké u mňa vystopovať nejakú ústrednú tému.“
Autor: Lenka Kukurová (Autorka je výtvarná kritička)
