PRAHA. Aký je Lečo? Najväčší, najmúdrejší a najlepší. Týpek nevyzlečie župan s kapucňou a nevytiahne päty z domu, ani keď zdochýna od hladu. Obaly z pizze hádže von oknom a čaká, kedy kopa narastie až do výšky parapetu. Má nový byt, niekde na desiatom poschodí. Tam doma – či ako to miesto nazývať – hráva internetový poker. A potom už len kontroluje stav svojho účtu.
Kedysi mal čosi do činenia s človekom zo susedstva, ale už sa spolu, nevedno prečo, nebavia. To je Hlava. Vysokoškolský učiteľ. Tiež býva v novom byte sám. Spoločnosť mu robí vlastný rozum, v ktorom sa konštruuje čosi z oblasti architektúry.
Do svojich nových bytíkov sú nasťahované aj dve baby. Luna, novodobé dieťa kvetov, sa rozpráva so všetkým, čo pestuje. Výťah bojkotuje, na desiate chodí pešo a medzi štyrmi stenami sa oddáva svojim snom a túžbam. Aké by to bolo, keby nebola sama?
Hoci jej najlepšou priateľkou je internetová zoznamka, pokukuje po susedke z vedľajšieho bytu. To je Nezábudka a pracuje v reklame. Svoje nápady nerozdáva zadarmo, no na milého má slabosť. Práve ju nechal.
Novostavba bytového komplexu je miestom stretnutia, ktoré nerieši minulosť. Anonymita ľudí, ktorí ho obývajú, už prerástla do stavu nemilosrdnej sebestačnosti natoľko, že prirodzeným komunikačným kanálom spoločnosťou vygenerovaných dravcov sa stáva potreba vyhýbať sa ľudskému kontaktu.
Hra Solitaire.sk opatrne odhaľuje hranice štyroch paralelných životov, ktoré bežia pod jednou strechou. Krehkosť ich bytia môže poznať len ten, kto nechá cez ne prestúpiť skutočnosť. Na pozadí tohto pocitu vzniká obraz človeka, ktorý sa vie socializovať len bez zväzujúceho pocitu nevyhnutnosti.
Protagonisti urobili z predlohy, ktorá je víťazným titulom tohtoročnej súťaže pôvodných hier Dráma, scénické čítanie. Oslovili jeho invenčnou javiskovou podobou a schopnosťou odkrývať dramatický potenciál (réžia Karol Král, výtvarná výprava David Deutscha).
Za štyrmi stolmi číta štvorica svoje texty z obrazoviek. Ich počítače sú však významovotvornými rekvizitami do tej miery, že nestrácajú zmysel, ani keď si herec svoju repliku osvojí. Prelínajúce sa výstupy spája ústredná obrazovka otočená k divákom. S citom pre detail je využitá pri každom zo štyroch charakterov.
V Divadle v Dlouhé už roky pôsobia herci pochádzajúci zo Slovenska. Hrajú po česky, no založili si podsúbor s názvom Národní soubor Slováků. Čoraz častejšie sa objavujú aj v českých filmoch, napríklad v réžii Alice Nellis. Solitaire.sk naštudovali v slovenčine a v úlohách štyroch samorastov sa krásne našli. Je super, že sú.
