Ich hudba sa od debutového albumu takmer nezmenila. AC/DC stále používajú tú istú zaklínaciu formulku a stále z nej vedia vyžmýkať maximum.
V Indii vyrábajú nádherné motorky značky Royal Enfield, ktoré majú roky ten istý dizajn. Načo meniť niečo, čo sa za roky osvedčilo? Tejto filozofie sa drží aj austrálska legenda AC/DC.
Stále elektrizujúci
Bez debát, táto jeseň patrí im. Kapela v týchto dňoch slávi obrovský comeback. Black Ice je jej novým albumom po dlhých ôsmich rokoch a väčšina kritikov je z neho prevažne nadšená. Vyhral hitparády v dvadsiatich deviatich krajinách sveta a len za prvý týždeň sa z neho predalo skoro dva milióny kópií.
V čom spočíva sila tejto päťčlennej partie? Predovšetkým sa môžu spoľahnúť na skvelého gitaristu Angusa Younga, ktorý už od roku 1973 zásobuje jednoduchými, ale výživnými nápadmi, pri ktorých si mnoho gitaristov po celom svete musí búchať hlavu o stenu, že ich nevymysleli práve oni.
Spoznáte ho nielen podľa skvelého hrania na pomedzí bluesu a hardrocku, ale aj podľa školskej uniformy, ktorú nosí od raných koncertov. Pôvodne vraj tento gitarový klaun skúšal preoblečenia za Zorra alebo Supermana, ale nakoniec skončil v školskej uniforme, ktorej nosenie mu navrhla sestra. Tak mu prischla, že si ju zoberie aj do hrobu.
Rokenrol v podaní Angusa Younga a spol. je, akoby ste ho zapojili do zástrčky s tým najvyšším napätím. Platí to aj o ich najnovšom albume Black Ice. Nehľadajte v ňom nejaké hlbšie posolstvá. AC/DC chcú predovšetkým baviť. O to sa pokúša mnoho hviezd súčasného šoubiznisu, ale len málokto má taký rokenrolový základ ako oni. „Viete, my sa už roky držíme toho, o čom spieval Chuck Berry. Ten skladal piesne o autách, balení báb a ako dobre zabiť čas,“ povedal Angus Young pre britský magazín Q.
VIDEO: Angus Young o novom albume
Diaľnica cez peklo
AC/DC si v minulosti veľa preskákali. Najprv museli prežiť nebezpečné hranie po divokých kluboch, kde vzduchom lietali pivové krígle. Koncom 70. rokov prišli o speváka Bona Scotta, ktorý sa upil k smrti. Predtým však stihol svoj život zvečniť v nesmrteľnej Highway To Hell.
Tragédiu skupina prekonala tým najlepším spôsobom. S novým spevákom Brianom Johnsonom nahrala druhý (!) najúspešnejší album všetkých čias Back In Black (1980), z ktorého sa predalo po celom svete viac ako štyridsať milónov kópií. Kapela dokonca musela prekonať aj tlak, ktorý na ňu vyvinuli americkí pseudozástupcovia morálky. Tí ich označovali za „satanových synov“ a na súde sa domáhali zrušenia ich koncertov.
Čas dal AC/DC vždy za pravdu. Vedia, že rokenrol, ak je zahraný živelne a pekne od podlahy, je nesmrteľný. Počas ich existencie sa vystriedalo mnoho generácií hudobníkov. Ani jedna z módnych vĺn ich neposlala do dôchodku, aj keď v 80. rokoch to s nimi vyzeralo všelijako. V ďalšom desaťročí sa však vrátili vo veľkej forme a nahrali niektoré zo svojich najväčších hitov ako Hard As A Rock alebo Big Gun.
V pohybe je dnes opäť aj ich rokenrolový koncertný vlak. Jednu zastávku bude mať aj 17. marca v Prahe.
Napísali o CD
Nie je to album ako Back In Back, ale určite skutočný návrat formy.
Mojo
Skupina stále hľadá dozvuk slov, z ktorých spravili klišé 50. roky. Ale práve preto jej musíte zložiť poklonu.
The Rolling Stone
Ide o nahrávku pre doterajšie publikum. Všetko, čo by ste od nich mohli očakávať, je tu prítomné.
The Guardian
AC/DC stále znejú vyzývavo - potrebujú sa utiahnuť, znížiť produkciu, znovu naštartovať a byť mierne drzí.
All Music Guide
