BRATISLAVA. Prierez 55-ročnou tvorbou nemeckého fotografa dlhodobo žijúceho v New Yorku Thomasa Hoepkera približuje výstava v Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave.
"Som unavený - celú noc som sledoval voľby amerického prezidenta. Som aj dvojnásobne šťastný, pretože vyhral môj favorit Obama a druhé šťastie pre mňa je, že tu mám zavesených 200 fotografií," povedal na dnešnej tlačovej konferencii autor.
Podľa riaditeľa medzinárodného festivalu Mesiac fotografie Václava Maceka Hoepker patrí medzi významných predstaviteľov najdôležitejšej svetovej fotoagentúry Magnum. Vlani si pripomenula 60. výročie a odvtedy začal tento festival predstavovať jej osobnosti výstavami. V tom chce v najbližších rokoch pokračovať.
"Som tu aj kvôli môjmu dobrému priateľovi Karolovi Kállayovi. S ním sa poznám od 70. rokov a teším sa aj na výstavu Josefa Koudelku, ktorý je členom našej spoločnosti Magnum," prezradil vzácny hosť.
Celé prvé poschodie Esterházyho paláca SNG patrí čiernobielym a farebným fotografiám Thomasa Hoepkera (1936). Z nich mnohé sú veľkoplošné. Jeho retrospektíva začína rokom 1954 - záberom detí v chatrči chudobnej štvrte v Hamburgu. Pre rôzne časopisy fotil dianie na oboch stranách Berlínskeho múra, oficiálne a iné dôležité udalosti vo svojej vlasti. Často cestoval po svete, o čom svedčia vystavené zábery. Fotografoval Indiánov v Peru (1962), hladujúcich a malomocných v Etiópii (1963), v Chicagu (1966) portrétoval majstra sveta v ťažkej váhe boxera Muhammada Aliho, tiež rôznych umelcov, dokumentoval oslavy amerického sviatku 4. júla, sochy Moai na Veľkonočnom ostrove (2003) či výstavbu moderných objektov v Dubaji (2006). Reprezentatívna expozícia obsahuje aj výsledky jeho pobytov v Číne, Japonsku, Taliansku a v ďalších krajinách Afriky, Ázie, Európy a Južnej Ameriky. Z niektorých sú minicykly, iné sú jednozáberové postrehy z ulíc, drobné gestá ľudskosti a tiché drámy všedného života. Napríklad ako žobrák bez nôh robí stojku na rukách (1963) alebo radosť tancujúcej hipisáčky v San Francisku (1970).
Hoepker začal fotografovať ako 14-ročný kamerou 9x14, ktorú mu daroval starý otec. Neskôr si sám kupoval fotoaparáty a objektívy rôznych značiek. "Snažím sa mať najnovšiu techniku a keď okolo roku 2002 sa objavili profesionálne digitálne fotoaparáty, s klasickým fotením som skončil," priblížil svoje technické nároky 72-ročný autor, ktorý stále pokračuje v celoživotnej tvorbe. Okrem fotografovania sa venuje aj spisovateľskej práci, je tiež kameraman a producent televíznych filmových dokumentov.
Výstava potrvá do 30. novembra.
