To, čo bol Picasso pre moderné umenie, aspoň nateraz znamená Neo Rauch pre súčasnú maľbu. Každý, kto sa trochu pohybuje vo svete súčasného umenia, nemôže nenaraziť na tohto 48ročného umelca z Lipska.
Práve lipská Hochschule für Grafik und Buchkunst, na ktorej v 80. rokoch študoval a kde neskôr pôsobil ako asistent a profesor, sa stala liahňou mladých úspešných nemeckých maliarov. Boli to predovšetkým oni, ktorí po období pochybností nad zmyslom maľby ako aktuálneho média začali písať jej viditeľne úspešnejšie dejiny.
Nič by na tejto renesancii nebolo nezvyčajné, keby neprebiehala pod taktovkou východných Nemcov v priestore výsostne „západného“ svetového umenia.
Sám Rauch v jednom rozhovore ironicky komentuje nedôveru niektorých umeleckých kritikov práve pre jeho východoeurópsky pôvod, že „keby nebolo tých vysokých cien, moju tvorbu by naďalej ignorovali, čo si však teraz nemôžu dovoliť.“
Prvá vlna záujmu o jeho dielo bola určite vyvolaná vlnou módnej „ostalgie“. Jeho obrazy sú akoby situácie, ktoré rozličnými čudnými maličkosťami pripomínajú východoeurópsku minulosť. Táto spočiatku jasná linka je však v Rauchovom podaní vždy rozložená do niekoľkých viac či menej súvisiacich, alebo aj odporujúcich si príbehov.
Obraz Kvíz (olej na plátne) môže vystupovať ako vzorový model jeho doterajšej tvorby. Jeho hrdinovia demonštrujú činnosti, ktoré môžu aj nemusia zapadnúť do nášho reálneho sveta. Ale táto mnohovýznamová a sofistikovaná hra s divákom nie je samoúčelné vyprázdnené gesto. Ako už bolo niekde napísané, Neo Rauch neuveriteľne experimentuje s tým, čo ešte obraz unesie. Demonštruje svoje zručnosti a svoju inteligenciu ako profesionálny zločinec, ktorý nakoniec nemôže nebyť kladným hrdinom.
A naozaj, zakaždým keď v galériách prechádzate pred jeho obrazmi, vždy tam stojí množstvo ľudí, ktorí fascinovane čítajú jeho maľované skeče.
Autor: Beata Jablonská
