Literárna súťaž o najlepšiu poviedku, ktorá sa uskutočnila už po dvanásty raz a jej víťazné práce vychádzajú v zborníku Poviedka 2008 (KK Bagala, 2008), znamená pre autorov nádej a pre tých úspešných aj dobrú štartovaciu plochu do ďalšej literárnej práce. Prítomný zborník obsahuje tiež poviedky, na ktoré sa to dá aplikovať.
Ak by som mal charakterizovať celkovú tendenciu, u väčšiny autorov je nápadný odklon od klasického rozprávania a posun k fikcii, snu, fantazmu. Realita predstavuje iba rámec, v ktorom sa odohrávajú neskutočné príbehy, navodzujú čudné vzťahy, vedú prapodivné dialógy. Niekto by mohol povedať, že ide do veľkej miery o absurdno, vychýlenie z normálu. Toho je tu naozaj dosť, ale veď koniec koncov umelecká próza žije práve príbehmi nie bežnými. Čo dosť prekvapuje, erotománia, ktorá bola kedysi v móde, sa z týchto poviedok takmer vytratila.
Aj víťazná poviedka Ivany Dobrakovovej Žiť s Petrom zobrazuje vzťah dvoch mladých ľudí, ktorý je nieže poznačený, ale úplne ovládaný psychickou chorobou manžela Michala. Hrdinka poviedky Irena rozpráva v prvej osobe o jeho pravidelných záchvatoch schizofrénie, keď privádza do ich bytu cudzie osoby, medzi ktoré patrí najmä filmový kritik Peter, jeho dôverný priateľ. Michal neustále pripomína svojej manželke, aby Petra rešpektovala, vychádzala mu v ústrety, čo ona aj robí, pričom ju po čase obviní, že ho s Petrom podvádza.
Pritom Peter a ani nijaká iná postava v skutočnosti neexistuje, všetko je iba Michalova fantazmagória, ktorej naoko uverí aj manželka, súhlasí, aby sa fiktívny Peter ubytoval v jednej izbe, aby chodil s Michalom na golf, aby bol členom domácnosti.
Autorka pracuje s neviditeľnou postavou veľmi rafinovane, raz ju predstaví ako skutočnú, raz ako výmysel a v tomto spletenci, kde sa vlastne komunikuje s prázdnym priestorom, si Irena odtrpieva svoje manželstvo.
Druhú cenu získala poviedka Richarda Pupalu Timova vetrovka. Jednoduchý príbežtek o tom, ako mama kúpi v second hande svojmu školákovi pestrú vetrovku, no spolužiačky ho vysmejú, že je ženská, zahodí ju teda do smetiaka. Poviedka nevyniká ničím zvláštnym, ak za také niečo nepokladáme scénku v triede, kde sa decká guľujú ovocím.
V poviedke Fera Sklenára Karlík, ktorá dostala tretiu cenu, sa vyskytuje aspoň mravný problém. Starej partizánke a komunistke sa totiž stratí perzský kocúr Karlík a nájde ho v záhradkárskej osade jeden zo skupiny chalanov, ktorý majiteľke povie, kde kocúr je. To nemal robiť, lebo majiteľovi záhradku vyvlastnia, no medzi chalanmi sa nájde jeden spravodlivý a kocúra oholí, z čoho majiteľka kocúra zošalie.
Porota nemala ľahkú prácu, vyberala z 524 rukopisov. Určite by si cenu zaslúžili aj autori iných poviedok (Michal Forgáč, Ján Babarík, Jaroslav Klus, napríklad). A ešte poznámka - o autoroch čosi hovoria ich vlastné medailónky, kde sa často priveľmi štylizujú, až to niekedy zaváňa exhibicionizmom.
