BRATISLAVA. Blues je mŕtvy žáner, povedal pred štyrmi rokmi pre SME hudobník Guy Davis. Nie je to celkom tak. Niektorí veteráni tohto štýlu, ktorý sa zrodil v delte rieky Mississippi, však ešte stále žijú. Patrí k nim aj B. B. King, jeden z najväčších popularizátorov blues, ktorému nedávno vyšiel nový album One Kind Favor.
Čistý štít
Nie je to len jeden z ďalších albumov v jeho bohatej diskografii. One Kind Favor je v niečom výnimočný. Slávny muzikant sa v ňom vracia k starým bluesovým štandardom, tým, ktoré ho ovplyvnili na začiatku jeho hudobnej dráhy.
Kritici hovoria o „poslednom veľkom výkriku“ tohto hudobníka, ktorý má dnes už 83 rokov. Stačí si vypočuť úvodnú skladbu albumu See That My Grave Is Kept Clean od Blinda Lemona Jeffersona a človeku hneď dôjde, že B. B. King je pripravený a z tohto sveta odíde s čistým štítom. No zbrane ešte neskladá.
Za kolekciou sa skrýva známy producent T-Bone Burnett, chlapík, stojaci napríklad za soundtrackom k filmu Ó Braček, kde si? alebo spoločným albumom duetov Roberta Planta a Alison Kraussovej. Ten čiernemu bluesmanovi navrhol, aby oprášil svoje korene. Bluesoví puristi stále vyčítajú „Bíbimu“, že urobil z tohto štýlu estrádu, ale nikto nespochybňuje jeho génia.
B. B. King, ktorý vyrastal na bavlníkovej plantáži, pôvodne spieval gospely, ale nakoniec presedlal na blues. Vraj preto, lebo ľudia na ulici, kde vo svojich začiatkoch hrával, naň reagovali lepšie ako náboženské pesničky. Blues bol v tom čase stále živým štýlom, hudbou čiernej chudoby, ktorý sa hrával po baroch a kluboch. Gitarista sa učil od tých najpovolanejších majstrov tých čias, buď z nahrávok, ktoré púšťal ako dídžej v memphiskom rádiu, alebo priamo od starého bluesmana Roberta Lockwooda.
Pôvabná Lucille
Teraz im to s albumom One Kind Favor symbolicky to všetko vracia. Možno jeho hlas už neznie tak silno ako predtým, ale o to sú jeho nahrávky skutočnejšie, až pripomínajú posledné albumy, ktoré tesne pred smrťou nahral Johnny Cash.
Zatiaľ čo na koncertoch vystupuje v plnej zostave, One Kind Favor nahrala oklieštená zostava. Na bicie hrá fenomenálny Jim Keltner, na basu Nathan East, známy napríklad s dlhodobej spolupráce s Ericom Claptonom, na klavíri zasa skvelý neworleanský klavirista Dr. John. Čo meno, to pojem v histórii americkej popmusic.
Len málo gitaristov má taký originálny a rýchlo rozpoznateľný tón ako B. B., ktorého americký magazín Rolling Stone zaradil medzi 100 najlepších gitaristov sveta. Keď hrá, jeho Lucille plače, zvíja sa, vystreľuje. „Blues ma baví rovnako, ako keď som začínal,“ hovorí často King.
Autobus zvládne
Hudobník, ktorý sa predstavil aj v Bratislave, bol dlho jedným z najčastejšie koncertujúcich umelcov. Aj v 83 rokoch má na tento rok naplánovaných 120 koncertov, čo je v jeho veku úctyhodný výkon.
„Myslíte, že ma vek limituje?“ pýta sa novinára a dodáva, „nikdy som nebol žiadny rýchly gitarista. Po fyzickej stránke to nie je bohviečo, ale som o trochu múdrejší. Do 75 rokov som ešte pilotoval lietadlo, ale manažér mi to zakázal. Tak aspoň ešte dnes jazdím autobusom, keď chcem. Na to, že som diabetik a mám problémy s kolenami, som na tom celkom fajn.“
