V predvečer osláv výročia vzniku Československa otvorili dve výstavy slovenského umenia. Prvá z nich, nazvaná Slovenský obraz – Antiobraz, je v Jazdiarni Pražského hradu (ako nasledovníčka dvoch slávnych výstav slovenského umenia v Prahe – jednej kurátorovanej Karlom Šourkom v roku 1938 a druhej z roku 1963, keď Prahu dobyli vtedy ešte mladí galandovci a vôbec strhujúca autentickosť a zároveň rudimentárnosť rodiaceho sa nového výtvarného prejavu).
Aj „iné umenie“
Jej koncepciu vytvoril kolektív pracovníkov SNG v Bratislave pod vedením jej riaditeľky Kataríny Bajcurovej. Na výstave je Slovensko predstavené v dielach najkvalitnejších autorov 20. a 21. storočia. Zoznam umelcov siaha od Jasuscha a Króna, Jakobyho a Bauera cez Fullu, Galandu, Bazovského a Benku až k Filkovi, Melišovi, Kollerovi, Filovi, Paštékovi a Sikorovi či Ondákovi, Rónaiovi a Havrillovi.
Inštalácia expozície Slovenského obrazu – Antiobrazu je kvalitná, skôr ideová ako esteticky harmonizujúca, niekedy provokujúca (napríklad v prípade pričlenenia Filkovho obrazu – koláže s pápežom Jánom Pavlom II. k Paštékovi). Tomu istému Paštékovi, zastúpenému dvoma dielami z posledného takmer monochromatického obdobia, na druhej strane hlboko prospieva susedstvo s úžasne hmatovými priestorovými kreáciami Márie Bartuszovej.
Možno by sa pri prezentácii novších tendencií popri Dobešovom objekte a Klimových Križovatkách bolo znieslo i predstavenie niektorého ďalšieho autora konkrétneho umenia, napríklad Štefana Belohradského. Z galandovcov na výstave chýbal Krivoš, ktorého biologické lisy z konca 60. rokov sú rozhodne autentickým príspevkom do diskusie o podobách novej figurácie. Príspevkom do diskusie o „inom umení“ je prezentácia diela nevýtvarníka Jána Budaja, ktoré je jedným z vyústení tendencií prepojenia umenia a života na Slovensku.
V spoločnosti Boudníka a spol.
Ďalšia výstava slovenských umelcov v Prahe je inštalovaná v Dome U Zlatého prstenu a je sústredená na vývoj od 60. rokov minulého storočia po súčasnosť. Ak väčšina diel vystavených v Jazdiarni Pražského hradu má svoj pôvod vo funduse SNG, gro diel v Dome U zlatého prstenu pochádza zo súkromného majetku spoločnosti Prvá slovenská investičná skupina a ich zhromaždenie je dielom správkyne zbierky, kurátorky Zuzany Bartošovej.
Expozíciu doplnili mladí autori vybratí riaditeľom Galérie mesta Bratislavy Ivanom Jančárom a zopár paralelne v tom istom čase a priestore vznikajúcich diel českých autorov, o. i. Boštíka, Medka, Demartiniho, Boudníka, Císařovského, Nepraša a ďalších, ktorých ako hostí vybral Karel Srp.
Výstava predstavuje slovenský variant informelu, novej figurácie, konceptu. Našiel sa tu priestor na prezentáciu galandovcov, ale i na uvedenie Dezidera Tótha, akcií Radislava Matuštíka a skupiny výtvarníkov združených v Terénoch, akcií skupiny POP, ako i mladších tvorcov.
Sviežosť aj po odstupe rokov
Ako výtvarníka pripomenula expozícia, žiaľ, ako maliara už nie činného Martina Knuta jeho obrazmi vznikajúcimi tesne po revolúcii, ktoré sú plnohodnotným variantom slovenskej postmoderny, a tiež poukázala na kvality trojdimenzionálnych diel Patrika Kovačovského s ich krehko zvratným diškurzom medzi modernou a postmodernou. Zasväteného potešilo zverejnenie diel v ostatnom období menej vystavovanej autorky Jany Želibskej, ktorej interpretácia problému feminizmu si uchováva sviežosť aj po odstupe rokov. Možno chýba do istej miery rovnako aktívna feministka Haberernová.
Zásluhou Galérie mesta Bratislavy sa v expozícii ocitol jeden z centrálnych obrazov daného obdobia, Paštékov Muž na hore, a okrem viacerých ďalších obrazov a plastík aj jeden z vrcholov prezentácie – obraz Mateja Kréna Svet maliara, ktorý reprezentuje ranú tvorbu tohto autora, ktorý nás po rokoch istej absencie tvorivých osobností robí svojimi inštaláciami od Paríža po Sao Paulo tak trochu svetovými.
Ak by sme mali zhrnúť dojmy z výstav treba konštatovať, že v oboch prípadoch kurátorské koncepcie stavili na kvalitu. Ich úhrn poskytuje pražskému návštevníkovi skutočne fundovaný pohľad do diania v slovenskom umení.
Autor: Hana Vaškovičová (Autorka je kunsthistorička)
