BRATISLAVA. V posledných rokoch sa holandská literatúra stala celoeurópskym fenoménom. Jej boom nastal koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia predovšetkým vďaka súčasnému holandskému autorovi Ceesovi Nooteboomovi. V slovenčine vyšli dve jeho knihy – V holandských horách a Nasledujúci príbeh v preklade Adama Bžocha. Tá druhá sa svojho času rýchlo presadila v Nemecku. Frankfurtský veľtrh v roku 1993, venovaný holandskej literatúre, následne znamenal celoeurópsky prielom.
„Dnes sa v Európe prekladajú nielen súčasní holandskí autori,“ hovorí prekladateľ a riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV Adam Bžoch. „Nastolila sa otázka, odkiaľ sa berú ich príbehy, ich špecifický pohľad, o ktorom sme v Európe predtým nevedeli. Prekladatelia už začínajú siahať aj po starších tituloch z modernej holandskej prózy 20. storočia, dokonca po autoroch z konca 19. storočia.“
Nielen nacionálne
Podľa Bžocha nastala medzi našou a holandskou literatúrou koncom 90. rokov istá zhoda protikladov. Naša literatúra sa v dôsledku pôsobenia postmoderny v tom období zmietala v ideovej i filozofickej kríze, nehovoriac o tej finančnej.
Holandská literatúra akoby si postmodernu nevšímala. Preto má podľa Bžocha niekoľko veľmi zaujímavých autorov, ktorí v minulosti garantovali a stále garantujú kvalitu. Patria k nim tak Harry Mulisch, ako aj Cees Nooteboom, Jan Wolkers alebo Hella Haasseová.
„Celé desaťročia sa vyjadrovali k veľkým európskym témam, ako sú druhá svetová vojna, sexuálna revolúcia, fašizmus či holokaust, k témam, ktoré formovali 20. storočie a vlastne aj ich život,“ tvrdí. „Ide o jeden z angažovaných prúdov holandskej literatúry, ktorý rezonuje aj nacionálne. Ukazuje sa však, že okrem tohto prúdu je tu dnes dosť mladších autorov, ktorí majú novú perspektívu a nekomunikujú len nacionálne. Takým prípadom je Thomas Rosenboom.“
Boom a (bez)nádej
Thomas Rosenboom (1956) patrí dnes už skôr do strednej generácie. Publikovať začal v 80. rokoch minulého storočia. Do pozornosti sa dostal aj cez svoj konzervatívny postoj k holandskej mládeži, ktorú považuje za čisto konzumnú a nevkladá do nej veľké nádeje. Je autorom niekoľkých obsiahlych historických románov.
„Veľmi rezonuje napríklad jeho román Verejné práce. Hovorí o tom, ako sa Amsterdam modernizoval a formoval v 80. rokoch 19. storočia, aké urbanistické zmeny podstúpil. To je, myslím, téma, ktorá je dnes v našom kultúrnom priestore podstatná. Prežívame boom, aký iné európske mestá už majú za sebou,“ vysvetľuje Adam Bžoch, mimochodom, držiteľ jedného z najvyšších holandských štátnych vyznamenaní – rádu Rytiera Oranžsko-Nassauského.
V poviedkach považuje Thomasa Rosenbooma za vynikajúceho psychológa. Dnešný podvečer v bratislavskom divadle GUnaGU, ktorý sa začína o 18. hodine, bude venovaný práve knihe jeho poviedok, ktorá nedávno vyšla v slovenskom preklade Adama Bžocha a Marty Maňákovej pod názvom Chlapec s husľami.
Rosenboomovu návševu na Slovensku sa podarilo spojiť aj s niekoľkodňovým prekladateľským seminárom pre začínajúcich prekladateľov z holandčiny na Katolíckej univerzite v Ružomberku.
