Nočnou morou literárneho kritika je, keď si musí po dočítaní knihy priznať, že jej celkom nerozumie. Že mu ostalo záhadou, že po prečítaní poslednej strany akosi podvedome – a márne – hľadá v knihe ďalšie strany, ktoré by mu nejako vysvetlili, čo to vlastne prečítal a o čom to má teraz písať recenziu pre iných čitateľov.
Samozrejme, správny recenzent si s takýmito knihami zväčša vie poradiť. Jednoducho nájde chybu – na ich strane. Označí ich za nezrozumiteľné, málo komunikatívne a je od nich pokoj. Čo však s tými, ktoré celkom očividne komunikujú, akurát že to, čo hovoria, je pre nás akési príliš zvláštne, cudzie, ťažko predstaviteľné. Čosi, čo je možno aj uveriteľné, ale my tomu nechceme veriť.
Práve taká je útla knižka Chlapec s husľami súčasného holandského prozaika Thomasa Rosenbooma v dobrom preklade Marty Maňákovej a Adama Bžocha. Hoci ide o zbierku troch krátkych noviel z rôznych prostredí a s rôznymi protagonistami, vytvára sa v nich jeden spoločný svet – a je to poriadne čudný svet.
Napohľad je tu všetko v poriadku – ide o reálnu súčasnosť, v ktorej si ľudia žijú svoje bežné životy. Je to svet primeranosti, kultúrnosti, buržoáznej elegancie, civilizovanej slušnosti. Za touto prácne budovanou fasádou spoločenskej normálnosti sa však otvára priestor osobnej, intímnej krutosti, bezočivosti, zlomyseľnosti. Hnilobný rozklad, ktorému podlieha všetka tá vonkajšia kultivovanosť, akoby tu vychádzal zvnútra človeka. Ľudia v tejto knihe smrdia – tak ako lajno v salóne z titulnej prózy. Kde sa v nich tá hniloba vzala, ostáva tajomstvom.
Ľudia sa tu venujú rôznym krásnym profesiám, pestujú vznešené záľuby – vydávajú sa tu knižky, hrá sa na husle, prechádza sa parkom, navštevujú sa staré bohaté dámy v ich salónoch, zakladajú sa kvetinové záhradky, konverzuje sa v kaviarni, kŕmia sa tu káčatká. Lenže pod všetkou tou sofistikovanou mondénnosťou je stále skrytá elementárna krutosť. Vlastne, nie je stále skrytá, dosť často sa odkrýva a koná – od kŕmenia kačičiek k ich zabíjaniu je v tomto svete veľmi malý, takmer neviditeľný krôčik.
Čo krôčik, len jedna myšlienka, ktorá sa priženie nevedno odkiaľ a hneď mení ľudské konanie z príjemne obyčajného na neobyčajne desivé. Žiadna z hlavných postáv nie je pred týmito poletujúcimi myšlienkami imúnna. Nutkanie konať zlo sa v nich ozýva aj pri tých najkultivovanejších činnostiach.
Svet plný takýchto postáv nemôže byť svetom porozumenia. Už len preto nie, že postavy tu nerozumejú ani sami sebe. O porozumenie iným sa ani len nestihnú pokúsiť. Svet bez porozumenia je svet samoty. Je to cudzí svet pre postavy a cudzí svet pre čitateľa. Ťažko si pripustiť, že s týmto svetom máme niečo spoločné. Rovnako ťažko sa však toho podozrenia k sebe budeme zbavovať.
Ak svetu v tejto knihe celkom nerozumieme, zrejme sme ju prečítali správne, s porozumením. To je na nej zaujímavé.
Thomas Rosenboom: Chlapec s husľami.
Vydavateľstvo Európa, Bratislava 2008.
Autor: Peter Darovec (Autor vyučuje na FF UK)
