Podobá sa to na gulag, no nejde o gulag. Podobá sa to na zajatecký tábor, no nejde o zajatecký tábor. Ten neľudský príbeh sa v každom prípade odohráva na Sibíri a jeho hrdinami sú Poliaci, ktorých sovietske úrady násilím vyťahovali z ich pôvodných bydlísk.
Román Zbigniewa Domina Poľská sibiriáda (vydal Petrus, preložil Radovan Brenkus) je o roku 1939. Rusi uzavreli pakt s nacistickým Nemeckom a spolu zaútočili na Poľsko, pričom obsadili jeho východnú časť.
Samotné prepadnutie poľského územia sa v románe nespomína. Autor, ročník 1929, sa sústredil výlučne na deportáciu civilného obyvateľstva. To vôbec netuší, prečo a kam ho odvážajú v nákladných vagónoch.
Za pokojom dráma
V mnohom to pripomína povestné transporty do koncentračných táborov, ibaže sprievodné okolnosti sú miernejšie. A hoci týchto presídlencov nedržia za ostnatými drôtmi a nie sú tu ani krematóriá, predsa len ich sovietske úrady majú pod dohľadom a nútia ich, aby prijali sovietske občianstvo.
Zbigniew Domino sa sústredil na niekoľko rodín s malými deťmi i na starcov. Do detailov opisuje ich strastiplnú cestu, všíma si však aj viacerých mládencov, ktorí sú ochotní svojim „spolucestujúcim“ pomáhať i v novom domove, vlastne vo vyhnanisku, kde vládne hlad, bieda a zima.
Osobitne vyzdvihuje solidaritu novoprišelcov i starousadlíkov - nie sú nepriateľmi, aj keď sa jazykovo líšia a sem-tam aj udávajú. Mnohé úradné osoby sú však podplatiteľné, takže protestujúcim a nespokojencom sa všeličo prepečie.
Za týmto zdanlivo pokojným obrazom (zdraví vyrubujú tajgu a splavujú po riečke drevo za pravidelnú mzdu) sa skrývajú tragédie. Umierajú detí, prepukajú choroby, šíria sa smútok a nostalgia. Manželky nevedia o svojich mužoch - vojakoch, iné ženy prepadajú promiskuite, vznikajú však aj nové vzťahy.
Dominov román má napriek nekoncentračným praktikám tiež svojské krutosti. Lebo keď vyjde najavo, že niektorí Poliaci vyučujú deti, pokladajú to Rusi za kontrarevolúciu a vinníci dostávajú vysoké tresty.
Ako Katyň
V druhej často knihy Ľudia z tajgy sa začína ďalšia vojna. Nemecko proti Sovietskemu zväzu, ktorého spojencom sa stalo Poľsko.
Takže muži sa môžu prihlásiť ako dobrovoľníci. Domino však tejto dejinnej kapitole nevenuje až takú pozornosť, lebo dej je lokalizovaný na Sibír. Akékoľvek správy tam prichádzajú len zriedka.
Navyše, jednotky generála Andersa sa presunú do Iránu, takže tohto poľského generála považujú Rusi za zradcu. No správa o skončení vojny sa rozšíri rýchlo a presťahovaní Poliaci zatúžia po svojej vlasti – čo tiež nie je také jednoduché.
Román nerozoberá udalosti, autor sa venoval skôr ich odrazu v životoch a osudoch. V jeho podaní vystupujú vyhnanci ako hrdí vlastenci, láskaví a obetaví ľudia. Sú tu však aj groteskné figúrky, opilci a čudáci.
Spisovateľ sa v románe vrátil k tabuizovanej téme, akou bola dlhé roky aj Katyň a mnohé sa z toho zrejme opiera o vlastnú skúsenosť. Je to historický dokument a zároveň umelecké dielo s veľkou výpovednou silou.
