BRATISLAVA. Bolo treba prejsť 12tisíc kilometrov, aby Ján Antal prišiel do cieľa. Jeho cesta smerovala na východ, veľmi Ďaleký východ, kde bol kedysi gulag. Tam chcel zistiť, kým skutočne je.
Z cesty vznikol film a v jeho názve je z veľkej časti aj odpoveď. Dokument Františka Palondera Môj otec Gulag sa dnes premieta na bratislavskom festivale Jeden svet.
Pravda nie je rozprávkou
Ján má dnes päťdesiatosem rokov. Najprv sa volal Kawash, po svojej mame. Keď sa jeho mama vydala za Vranu, dostal meno Vrana aj on. Antal je jeho tretie meno, to si prevzal po svojej manželke. Najradšej by ale poznal meno svojho otca – keby to ešte bolo možné.
Jánova matka ho stretla v gulagu, kam ju v roku 1945 poslali úrady, lebo ju, bez procesu, vyhlásili za špiónku. Po návrate domov veľa nerozprávala, a keď aj rozprávala, malý chlapec si myslel, že to sú nejaké rozprávky.
V dospelosti už rýchlo vytušil, že pravda o otcovi rozprávkou nie je, ale potreboval ju poznať. Prijal dokonca možnosť, že sa na ňu pozrie. Režisér František Palonder pre neho vymyslel cestu, priamo tam, do dediny Elgen. Ešte aj novinár Ivan Panikarov mu poslal list a písal v ňom: Príď, uvidíš Sibír, svoje rodisko a my ťa radi uvítame.
Prázdne miesto v spise
Aké absurdné pozvanie. „Mama by asi nechcela, aby som to videl,“ vraví Ján Antal, keď nastupuje, na rozdiel od svojej mamy dobrovoľne, do vlaku a predstavuje si miesto, kam príde.
Pred Elgenom sa ešte zastavil v Moskve a videl mamin úradný zápis. Rozplakal ho, okamžite, lebo v ňom našiel fotografie zničenej ženy a atramentové odtlačky vychudnutých rúk. O ňom tam nebolo nič, a nič sa nepísalo ani o jeho otcovi.
Bolo mu zrejmé, že jeho otcom môže byť len nejaký strážca, krutý vykonávateľ sovietskeho režimu, v lepšom prípade trestanec.
Hoci to nevyzeralo na detektívku s ľahkým koncom, Ján Antal šiel stále vpred. Teraz mu už len spätne môžeme držať palce – stále sa mu však dá poďakovať za tú útrapu. Jeho príbeh je veľmi silným a vzácnym historickým dokumentom.
Film Môj otec gulag sa 17. novembra vysiela na Dvojke.
Rozhovor s Františkom Palondrom čítajte pondelok na kultura.sme.sk.
