BRATISLAVA. Možno nechýbalo veľa, a Havlovo Odchádzanie mohlo mať svetovú premiéru na Slovensku. Uvažovalo sa o tom v čase, keď sa v Česku riešilo, či ju ako prvé uvedie Národné, alebo vinohradské divadlo. Prvá inscenácia napokon uvidela svetlo sveta v pražskej Arche.
Aké symbolické. Pre divákov to však nemusí byť podstatné. Chcú mať zážitok z toho, čo uvidia, keď sa vyberú do divadla.
Každá je iná
Od májovej premiéry v Arche má Havlovo Odchádzanie za sebou interpretáciu v Klicperovom divadle v Hradci Králové, uvedené bolo i v Londýne a vo Varšave. Okolo osoby dramatika, bývalého prezidenta a jeho diela vládol za ten čas rozruch ako sa patrí, podobne ako ho v hre sám reflektuje cez postavu štátnika, ktorý končí kariéru a odchádza z funkcie.
„Videl som pražskú a hradeckú inscenáciu a každá je úplne iná,“ hovorí dramaturg SND Martin Porubjak, ktorý stojí pri zrode bratislavskej inscenácie hry, preloženej Milanom Lasicom. „Hlavný predstaviteľ bývalého kancelára, Marián Labuda, je výrazná figúra. Keďže v divadle je v istej chvíli herec najdôležitejší, vyplýva z toho, že aj naša inscenácia bude odlišná.“
Porubjak pozná Mariána Labudu ešte zo školských rokov a považuje ho za herca širokých dimenzií so silnou emotívnou pamäťou a silným vyžarovaním. „Zároveň je to typický klaun so svojím postojom k životu. Aj na tragické veci sa vie pozrieť so zvláštnym odstupom,“ tvrdí Porubjak.
Medzi tvorcom a priestorom
Svoju úlohu pri inscenovaní hry žijúceho dramatika a významného človeka zohráva i kult osobnosti. Porubjak tvrdí, že tímu to neprekážalo, a rovnako ani veľkosť prvej scény.
Hra nesie v sebe náznaky a citácie z Havlových raných hier. „Autor vie byť sebaironický, čo je veľmi vzácna vlastnosť,“ tvrdí Porubjak, znalec jeho hier a obdivovateľ. „Jeho inscenácie som videl v 60. rokoch v Divadle Na zábradlí ešte ako študent. Miloval som tie hry. Objektívnu informáciu vám teda určite nedám,“ dodáva s úsmevom.