Koľko dlhuje Picasso starým majstrom?

PARÍŽ. Skvosty najväčších majstrov opustili múzeá v Madride, New Yorku, Londýne, Petrohrade a vybrali sa na cestu. Ich cieľom je výstava superlatívov v Paríži, ktorá chce denne desaťtisícom návštevníkom ukázať, že Picasso sa dal inšpirovať slávnymi predchodcami od Tiziana a Goyu až po Cézanna.

Monumentálne a sporne

Výstava Picasso et les maitres, ktorej kritici vyčítajú pseudo­príbuznosť maliarskych žánrov, sa koná na troch miestach: v Grand Palais, Louvri a Múzeu d’Orsay. Tam, kde múzeá odmietli zvesiť zo steny brilantné veľdiela – Louvre Delacroixove Alžírske ženy a Mú­zeum d’Or­say Manetove Raňajky v tráve – tam k nim Picassove variácie (olej, pastel, litografiu, keramiku, papierové modely) privesili. Hlavná časť výstavy je v Grand Palais pri Champs-Elysées, kde visí 220 obrazov konfrontujúcich španielskeho majstra s majstrami minulosti.

Picasso ako mladý študent akadémie v Madride kopíroval dennodenne Goyu, El Greca a Velázqueza. V tomto čase musel byť vplyv tejto trojky na neho obrovský. Po štúdiu, ktoré uzavrel autoportrétom v roku 1901, však už viac nekopíroval.

Práve olej Ja, Picasso otvára parížsku výstavu spolu s portrétmi pre neho dôležitých maliarov. Ďalšie obrazy, ktoré sú rozložené chronologicky a tematicky, poukazujú na enormné transformácie mla­dého umelca. Napríklad veľkoformátový obraz Mladík s koňom z roku 1906, ktorý už smeruje ku kubizmu, visí vedľa El Grecovho Svätého Martina a žobráka. S kompozičnými paralelami, ale aj návštevníkovi akoby nanútenou podobnosťou. Tento pocit sa dostaví aj v iných oddeleniach: raz iba vzdialená podobnosť, inokedy rázny odklon.

Podoby nenapodobiteľného

Variácie jednoznačnej predlohy ako napríklad Velázquezových Las Meninas Picassovu inšpiráciu majstrami najlepšie potvrdzujú. Pri Meninas, ktoré pozostávajú z 58 obrazov, Picasso kúskoval pôvodnú kompozíciu, rozkladal tvá­re, posúval postavy, menil ich proporcie, vynímal farbu. Picassove Meninas nie sú však len poctou Velázque­zovi - sú to samostatné obrazy. Záverečným námetom sú Veľké akty v poslednej sále, do ktorej návštevník vkročí už ohúrený veľkoleposťou výstavy. V nej sú prvýkrát zoči-voči Manetova Olympia, Goyova Nahá Maja (ktorá Španielsko dosiaľ neopustila), Tizianova Venuša s amorom a Ingresova Veľká Odaliska. Medzi nimi ako bizarný kontrast Picassov Ležiaci akt s holubom.

Vzhľadom na jedinečné, extravagantné nazhromaždenie maliarskych skvostov sa ne­možno sťažovať na časté didaktické vyzdvihovanie podobnosti Picassa a majstrov. Výstava, kto­rá potrvá do 2. februára, ukazuje aj to, že Picasso sa napodo­b­ňuje ťažko.

Autor: Jana Salgovic