VLADIMÍR VÁCLAVEK (1959) je jedna z najvýraznejších osobností nielen českej hudby, ale aj celého stredoeurópskeho priestoru. Jeho tvorba sa nedá kategorizovať do osvedčených priehradiek. Či už uskutočňuje fúzie s džezom, folkom, ambientom, alebo world music, vždy je tam prítomný fenomén experimentu, alternatívy, avantgardy, undergroundu. Aj týmto nálepkám sa však úspešne vyhýba. Veď jeho upokojenie a prehĺbenie v posledných rokoch signalizuje odmietanie formálnych výbojov.
Vladimír Václavek vystúpi v bratislavskom Kafe Scherz na Palisádoch dnes o 19. h po dlhšom čase opäť sólovo.
Vyšli ste z undergroundu. Dnes sa usilujete skôr o hľadanie rovnováhy, ako o revoltu. Čím si vysvetľujete tento svoj posun?
„Som starší. Našiel som sa a dotkol sa svojho stredu. A rovnováha dáva ľahkosť bytia v plynutí. Ale iba o revoltu mi nešlo nikdy. To nie sú pre mňa základy, na ktorých by som chcel niečo postaviť.“
„Jsem hlína, jsem strom, jsem stroj“, znie názov jedného vášho CD. Čo z týchto troch kompontentov najviac potrebujete pre svoj rast?
„Strom je prastarý obraz, ktorý objíme veľa komponentov. Ale bez „zázračného ptáka, který zpívá v jeho větvích“ by sa prestal vyvíjať.“
V jednom rozhovore ste napísali: „Nový svet potrebuje nový opis.“ Čím je súčasnosť novým svetom?
„Novým svetom je v mojom vnímaní. To, že sa ráno prebudím a nadýchnem, akoby som sa znovu narodil. Svet sa stáva novým a starne so mnou. Jednoducho povedané, sme zázračné bytosti žijúce v nepredstaviteľnom svete. Tento opis mi dáva dostatočný priestor na premenu.“
Svoju hudbu označujete za šamanský pop. Aký máte vzťah ku skrytým tajomným silám?
„Neviem, keďže sú „skryté sily“ a keďže nám chýba sila, aby sme vnímali to, čo je v možnostiach človeka vnímať a poznať. Šamanizmus mi dáva dostatok priestoru na to, aby som sa mohol vyvíjať aj s ním, nedrží ma v „kamenných pravdách“, nie je tam nikto, kto by ma trestal za to, že prekročím nejaký obraz o realite. Dáva mi možnosť slobodne dýchať.“
Vaše piesne nezaprú moravskú spevnosť. Doteraz žijete na Morave. Je pre vás dôležitý pocit domova a rodného kraja?
„Keď som začínal, bolo mi jasné, že sa chcem dotknúť svojich koreňov a čerpať z nich. A časť mojej rodiny pochádza z južnej Moravy. Domov pre mňa znamená, že sa sám unesiem vo svojom vedomí. Tam som doma a je tam dosť nepoznaného i priestoru na putovanie.“
Ďalšie CD má názov Písně nepísně. Vieme, čo sú to piesne, ale čo máte na mysli pod slovom „nepísně“?
„Je to ďalší rozmer, ktorý je v neznáme za humnami. Nepoznanom, ale existujúcom. Niečo, čo nesú rozprávky so svojím 'bolo, nebolo'.“
Idete do hĺbky. V piesňach i výpovediach. Čo z tohto poznania chcete odovzdať poslucháčom?
„Niečo im určite môžem ponúknuť. Vystúpenie. Pri koncerte môžu vystúpiť z toho, čo sú a vrátiť sa späť celiství a posilnení. To nie je málo.“
Vraj ste introvertom. Nebije sa to – byť samotárom a zároveň stáť na scéne?
„Býval som ťažkým introvertom, ale dnes už nie. Jednoducho len oveľa lepšie vychádzam sám so sebou a môžem sa uniesť aj v samote. Nakoniec v nej sme i medzi ľuďmi. Je ako naša matka. Som však celkom spoločenský človek, ktorý miluje smiech.“
Zhudobňujete aj iných básnikov. Ako sa dá stotožniť so slovami niekoho, koho ste nepoznali, je z iného storočia, z inej doby?
„Bez problémov. Určité skúsenosti sú nadčasové, rokmi nestrácajú na hodnote a dvaja ľudia sa môžu stretnúť aj ponad veky. Jedna vec mi vždy znovu dáva nádej. Svet je väčší ako moje predstavy o ňom.“
Skúsenosti sú nadčasové, rokmi nestrácajú na hodnote a dvaja ľudia sa môžu stretnúť aj ponad veky.
Autor: Martin Kodan (Autor je publicista)
