Hra na realitu vetrí zločin

doteraz prevažujúci fragmentárny a dekonštrukčný prístup.

Klimáček sa dal inšpirovať generálnou témou Dejvického divadla, ktorou je zločin a trest. Nespreneveril sa pritom vlastnému lavírovaniu na nebezpečnom pomedzí krutej skutočnosti a ešte krutejšieho sna.

Viacdimenzionálny text o hre na realitu začína stretnutím bývalých kamarátov uprostred lesa, kde sa spolužiaci z medicíny chirurg Ivan a psychiater David pred dvadsiatimi rokmi rozišli. Dnes chcú na mieste činu „vyvetrať“ spoločný zločin spáchaný na mladom dievčati.

Kým Milan Kundera v eseji Román a Evropa varuje pred estetikou masmédií, povrchným modernizmom a divým úsilím byť „a jour“, teda „in“, Klimáčka fascinuje realita hypermarketov či asimilovaných startrekov, aby na ich pozadí kmásavým gestom postihol citovú vyprázdenosť človeka a morálny rozklad spoločnosti.

Do otvoreného konca

V mene takejto ozdravnej misie preveruje svedomie Ivana (Ivan Trojan) a Davida (David Novotný). Ako psychoanalytickú metódu ponúka českú stolovú fantasy hru na hrdinov Dračí doupě, ktorá je odvodená z americkej verzie Dungeons & Dragons. O jej pravidlách spoľahlivo poučí Wikipédia i bulletin.

Klimáček prostredníctvom nej vtipne polemizuje so záťažovými psychotestami, ktorými firmy skúšajú predpoklady kandidátov na prijatie. Ivan je sám jedným z uchádzačov do firmy na výrobu a distribúciu liekov, a tak sa hra na svedomie s hrou na spôsobilosť rafinovane prelínajú, pričom sa stierajú hranice medzi ilúziou a realitou, ale aj pravdou a lžou, psychiatriou a psychopatiou, psychoanalýzou a tyraniou, manipulátorstvom a závislosťou, láskou a nenávisťou. Hráči Ivan a David sa nepredvídateľne pohrávajú s tajomstvom hry i s divákom, až do otvoreného konca.

Tajomstvo pentagramu

Trojanov hrdina Ivan má morálny presah, z jeho hereckého konania je zreteľné, že hrá aj vlastnú hru, v ktorej sleduje svoj cieľ: je zvedavý, kam až hra na realitu môže dôjsť.

David Davida Novotného je zmanipulovateľný slaboch, ale zároveň je natoľko inteligentný, že podchvíľou alibisticky priznáva rozpaky z pasce, do ktorej sa dal dobrovoľne, za peniaze, chytiť.

Tajomstvo „pentagramu“ v rámci inscenovanej hry hier dotvárajú dvojroly houmlesáčka/ ekonómka (Klára Melíšková), asistentka/dievča (Klára Issová) a game master/vojak (Martin Myšička).

A propos, iniciálky Dejvického divadla sa zhodujú s iniciálkami predlohy, podobne ako mená hlavných aktérov s ich hlavnými predstaviteľmi. Jednoducho, súhra súhier.

Autor: Ľubica Krénová (Autorka je teatrologička)