Musel veriť, že práve spravil hit, a muselo to byť úžasné.
Tiež som bola medzi deťmi, čo vedeli Kameňožrúta, Nočného hejkala alebo Gmorka citovať naspamäť. Pretože príbeh o postupujúcej Ničote, slabnúcej viere a ohrozenej Fantázii videli niekoľkokrát za sebou.
Až sa rodičia oprávnene znepokojovali: Len či si si aspoň poriadne uvedomila, o čom to hovoria!
Dnes má Nekonečný príbeh dvadsaťštyri rokov a je možné, že už príliš nevzrušuje.
Ale mňa tentoraz chytil v nespozorovanom období malovernosti – a mal silný, ozdravujúci účinok. Naozaj, ako keby som ho len prvýkrát, poriadne, počula.
