PÄŤDESIATOSMIČKA JÁNA ČALOVKU SA VYRÁBA UŽ 50 ROKOV. BRATISLAVSKÁ GALÉRIA SATELIT JEJ VZDALA POCTU

Muž, ktorý vymyslel kultový príbor

Čo znamenalo byť dizajnérom v Československu v 50. a v 60. rokoch? JÁN ČALOVKA tvrdí, že to bola úžasná vec.

Dizajnéri sa podporovali, vzniklo skoro hnutie výtvarníkov, ktorí chceli niečo dokázať. Nevideli honoráre, ale cieľ. Za navrhnutý príbor dostal Čalovka odmenu 500 korún. Dodnes sa z neho vyrobilo 40 miliónov kusov. Vtedy mu riaditeľ povedal, že väčší honorár mu dať nemôže a poslal ho za odmenu do Viedne. Príbor známy pod názvom Brusel alebo ako „päťdesiatosmička“, vznikol v roku svetovej výstavy Expo. Polstoročiu jeho existencie je venovaná výstava mladých dizajnérov v bratislavskej galérii Satelit.

Čo ste navrhovali pred príborom Brusel, pred slávnou päťdesiatosmičkou?

„Ako pätnásťročný som nastúpil do fabriky Sandrik za učňa. Keďže som aj kreslil, všimli si ma. Išiel som na umeleckú priemyselnú školu do Bratislavy, ale s tým, že sa vrátim. V mnohých fabrikách u nás vtedy výtvarníka nepovažovali za súčasť výrobného procesu, no v Sandriku to čakali. V tom čase prišlo politické oteplenie, stretli sa aj Chruščov s Kennedym. Dovtedy sa vyrábal prevažne armádny artikel, aj Sandrik robil delostrelecké granáty. Ale zrazu sa dopyt po výzbroji skončil a bolo treba rozvíjať to, na čo bol Sandrik založený. Pripravovala sa svetová výstava v Bruseli Expo '58 a aj Československo sa na nej chcelo prezentovať.“

S čím?

„Mnohé výrobky tam boli kamuflážou. Existovali len ako prototypy, nešlo o sériovú výrobu, hoci sa to tak tvárilo. Pavilón však dostal zlatú medailu. Ja som robil len úpravu niektorých vecí Sandriku, ktoré boli na výstave v Bruseli. Ale príbor ,58’ na nej nebol.“

Nebol? Veď názov dostal po tejto výstave.

„Nebol na nej, hoci si to mnohí myslia. Sandrik dával katalógové čísla výrobkov podľa roku vzniku a v roku konania výstavy Expo sa začal vyrábať môj príbor. Dostal teda názov ,58’. Môj návrh sa mnohým vo fabrike nepáčil, boli zvyknutí na klasické dekoratívne predmety.“

Ani vtedajší „sortimentári“ oň vraj veľmi nejavili záujem.

„Ale pražskí obchodníci si objednali pár kusov. Vtedy si ma riaditeľ zavolal a hovorí: Vieš čo, umelče, choď na medzinárodný veľtrh do Brna a uvidíš, čo na to povedia ľudia. Vtedy sa chodili exponáty obzerať tak, že ľudia stáli v rade. To bolo niečo úžasné, vidieť aj zahraničné výrobky. A ja som upozorňoval, že toto sú výrobky naše, náš nový príbor. Ľudia vraveli: To bude určite len do zahraničia, to nebude na náš trh.“

Čo ste im na to hovorili?

„Že je to bežne v predaji, len za tým treba ísť. Veľkoobchodu Brno poslal Sandrik sto či dvesto súprav nového príboru pre výstavu, ale celú zásielku vrátili. Odpísali, že nezodpovedá kvalite. Dôvod: neestetický tvar. V Brne za mnou zrazu prišiel riaditeľ veľkoobchodu a hovorí mi: Sandrikovec, neblbni, ty nám posielaš ľudí, ale my príbor nemáme. Ukázal som im teda ten list, súdruh Nemeček ho podpísal – to meno budem mať zafixované. Vraveli: ,Z toho si nedělej nic, to je takovej blbec.' Dohodli sme sa, že budem hovoriť, že príbory sú bežne na trhu. Urobili objednávky a na dobierku ich potom posielali do celej republiky. Dnes by sme povedali, že katalógové číslo ,58’ bol marketingový ťah. Pri príležitosti výstavy Expo sa vyrábali aj iné veci, manželke som kúpil ,bruselské’ lodičky na veľmi štíhlych opätkoch. Stáli veľmi veľa, 120 korún.“

Čím ste sa inšpirovali?

„Chcel som spraviť kontrast proti tomu, čo sa tu robilo. Vedel som, že nechcem špicatú lyžicu, spravil som okrúhlu. Chcel som, aby bol príbor odľahčený. To bola aj požiadavka čias, úspornosť materiálu aj prijateľná cena. Linka oblosti – to je moja filozofia, taký ľudský tvar. Príbor je predĺženou rukou človeka. Aj Dočolomanský spieval ,zbohom buď, lipová lyžka, žitia môjho verná družka'. Človek vždy s tou lyžicou chodil, lebo mäso sa dalo aj rukou zjesť, aj pohrýzť, ale polievka sa rukou vychlípať nedala. Tvar, ktorý som navrhol, príbor poľud­štil. Navrhol som veľa príborov, ale boli už trošku poplatné móde – hranaté. Vyrábali sa päť rokov a dosť. Nebol dopyt. Ale tento príbor sa vyrába stále.“

Vy akým príborom doma jedávate?

„Máme doma päťdesiatosmičku, šesťdesiatsedmičku a kopu iných. Keď som spravil dva-tri prototypy, mal som ich doma a keď prišla návšteva, rozložil som ich a sledoval, po ktorom siahnu.“

Keď jete v reštaurácii, máte profesionálnu deformáciu a posudzujete príbor?

„Pravdaže. Keď dcéra oslavovala päťdesiatku, dostal som príbor nepodarene vyrobený, nôž sa ohýbal. Všetci sa smiali, že to vybrali úmyselne pre mňa. A raz, ešte v starom Kryme, sedeli pri mne dve dámy. Ohovárali všetky možné kmotry a známych a už keď nemali čo ohovárať, jedna z nich pozrela na príbor a hovorí: To je taký blbý príbor, s tým sa nedá jesť. Bola to zhodou okolností moja ,58’. Mňa to tak nakúrilo, ale nepovedal som, kto som, čo som. Zaplatil som a pri odchode im vravím: Milé dámy, keď chcete kritizovať príbor, tak sa s ním naučte jesť. Rezeň sa ne­krája päť centimetrov za vidličkou, to je volovina. Dovidenia. Pozerali sa na mňa, nevedeli, či som zošalel.“

Čo vravíte na návrhy mladých dizajnérov zo súťaže Pocta príboru?

„Páčia sa mi. Majú fantáziu. Ale keby mali prísne zadanie navrhnúť príbor pre sériovú výrobu, museli by sa popasovať aj s technológiou. Každý detail, aj hrúbka, ovplyvňuje cenu. Veľkoobchodná cena ,58’ nemala presiahnuť 8 korún za kus. Súprava stála asi 250 Kčs.“

Existujú všeobecne platné princípy dobrého dizajnu?

„Asi estetika, vyrobiteľnosť a predajnosť tvoria dobrý dizajn. Pri čomkoľvek. Robil som aj pre Komárno Lodenice, aj tvarové riešenie strojov, aj návrhy dámskych topánok pre Partizánske.“

To bolo predsa niečo úplne iné.

„Bolo. Hovorili mi – to je absurdné, aby niekto, kto robí výrobky z kovu, robil aj z kože. Ale výtvarník musí hlavne pochopiť materiál, vtedy sa môže spraviť aj príbor kožený a topánka plechová. Dnešní dizajnéri majú obrovské technické vymoženosti. Vizualizácia na počítači dobre vyzerá, ale treba si ohmatať materiál, skúšať to. Ja som topánku kreslil, ale mal som ju aj natiahnutú na kopyte. Manželka, hoci bola riaditeľka školy, bola prinútená šiť doma topánky.“

Na čo ste najviac pyšný?

„V roku 1958 som mal dva vynikajúce návrhy. Príbor ,58' a moju dcéru. Tá sa narodila v päťdesiatom ôsmom.“

Kto je Ján Čalovka

Narodil sa v roku 1936 v Drženiciach, v okrese Levice. Dnes žije v Pukanci.

Učňovské roky si odkrútil v továrni Sandrik Dolné Hámre v rokoch 1951 – 1952. V roku 1956 ukončil štúdium na SŠUP v Bratislave.

Do roku 1966 pracoval ako dizajnér v podniku Sandrik Dolné Hámre, neskôr v Inštitúte priemyselného designu v Bratislave.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  3. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  4. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  8. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  3. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  6. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  7. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  8. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  9. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  10. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 16 814
  2. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 14 540
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 11 711
  4. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 11 675
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 7 398
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 613
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 399
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 5 559
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 4 057
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 3 897

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

KULTÚRA

Iva Bittová: Nemôžem si dovoliť strácať čas a báť sa

Česká speváčka žije v USA. Koncertuje u nás so skupinou Čikori.

TECH

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory.

TECH

Na čom hrať hry? Na PC či konzolách?

Porovnávať má zmysel hlavne produkty najväčších hráčov na trhu.

Neprehliadnite tiež

Nasadili Rusi trollov do hľadiska? Z favorita Cannes vyrobili prepadák

Výroba alternatívnych faktov neobišla ani filmový festival.

Zomrela hrdinka knihy Mengeleho dievča. Porazila nacizmus, keď sa jej narodili deti

Viola Fischerová stihla zažiť pocit, že patrí tam, kde sa narodila.

Ľudia si myslia, že videli Twin Peaks. Mnohí sa mýlia

David Lynch radí, čo urobiť pred tým, ako si pustíte seriál.