Kto nás okráda?

Dobre, tento názov je mierne zavádzajúci. V skutočnosti by mal znieť nejako takto: „Kam do kultúry ide časť peňazí z verejného rozpočtu, na ktorý sa skladajú všetci platiaci danie; pričom tie peniaze sú použité neefektívne – a ešte častejšie nezmyselne a hlúpo?“ Ale kto už by takýto text čítal.

V slovenskej malomeštiackej kultúre je takýchto kandidátov mnoho. Mohli by sme pokojne začať hraným filmom, televíznou tvorbou, či nebodaj hudobnou scénou. Či trápnym strkaním hlavy do piesku v meste Košice, ktoré sa síce v roku 2013 chce hrdiť titulom Európske hlavné mesto kultúry, no ktoré si nevie upratať ani na vlastnom malom a dnešnom kultúrnom pieskovisku. Začnime však dotáciami: konkrétne v literatúre. Ešte konkrétnejšie, pri literárnych a neliterárnych časopisoch.

Je prinajmenšom krátkozraké povedať, že literárne časopisy – tie tváriace sa viac i menej „seriózne“ - nemajú zmysel len preto, že ich prakticky nikto nečíta. Ale to, že ich nik nečíta, je celkom dobrá téma na zamyslenie sa. A tiež aspoň na krátky a povrchný pohľad, čo za časopisy tu máme a akou čiastkou ich dotuje ministerstvo kultúry.

Možno naozaj je funkciou štátu – osvieteného tyrana – dotovať neziskový kultúrny sektor. Ale, je úlohou takéhoto štátu financovať periodiká, pri ktorých nad ich celospoločenským dopadom síce môžeme prižmúriť oči, no len ťažko sa obhajuje ich aj odborná nerelevantnosť? Ale dosť dojmológie, povedzme si fakty. Ak sa vám podarí preklikať zmätočným webom slovenského Ministerstva kultúry k prideleným grantom, nájdete celkom zaujímavé čítanie.

Podľa informácii ministerstva sa napríklad dozviete, že žiadatelia žiadali k tomuto roku o dotácie vo výške vyše troch miliárd, pričom pridelených bolo zhruba 786 miliónov korún. Konkrétnejšie: Literárny (dvoj)týždenník, „časopis“ s peknou minulosťou, no naozaj smutnou prítomnosťou, požiadal o grant vo výške päť miliónov, sedemstodvadsaťpäť tisíc. Čítate dobre, skoro šesť miliónov. Pridelených mu bolo dva milióny sedemsto.

Časopisu, ktorého obsah nebudeme radšej hodnotiť, ktorý vychádza prakticky v novinovom formáte raz za dva týždne, a ktorý ako literárne periodikum – má to koniec koncov v názve – dáva podľa tlačovej správy priestor literárnym autoritám ako je prezident Ivan Gašparovič. A nielen jemu. Ale to mimochodom, v období, keď už prezidentské kampane vlastne prebiehajú. Radi by sme napísali, že prezidentov text bol aspoň zmysluplný – bohužiaľ, napriek snahe sa nám to číslo nepodarilo zohnať. Vysvetlenie vyslovované polovtipom znelo v duchu, že celý náklad si rozobrala prezidentská kancelária. Gašparovičovi preto nechcime krivdiť, jeho esej o sociálnom cítení - aspoň toľko stálo v tlačovke - mohla byť naozaj excelentnou.

Systémový problém je však inde, chápeme, že dotácie sú udelené časopisom ako Včielka. Dokonca aj Literárnemu týždenníku či Romboidu dotácia patrí – ale ani náhodou v miere, v akej sa im dostalo. Trochu nechápeme, prečo je pridelená napríklad Fantázii, ktorej síce fandíme, ale je najnovšie profilovaná ako strednoprúdový časopis o popkultúre. Ale napokon, prečítajte si to v nasledujúcej tabuľke sami. Dajte si trebárs odpoveď na otázku, kam utekajú peniaze z kultúrych grantov, a či to je dobre alebo nie. Mimochodom, tešíme sa na práve uzatvárané granty k roku 2009.

Tabuľka s grantami:

(len pridelené, nepridelené sme nezaradili)