BRATISLAVA. Slávnostne ju otvorili pri príležitosti premiéry Havlovej hry Odchádzanie za účasti autora.
Expozícia je životopisom tejto významnej osobnosti od narodenia 5. októbra 1936 po súčasnosť. Rodinné fotografie z detstva a mladosti dopĺňajú jeho kresby, básne, eseje, listy otcovi a iné rukopisy. Medzi nimi list literátovi Jaroslavovi Seifertovi z roku 1977. To už bolo obdobie známej Charty, ktorá vošla do našich spoločných komunistických dejín ako prvý vážny "protištátny" dokument. Chartu 77 podporili Jan Patočka, Jiří Hájek a iní. Kým v tom aj neskoršom období jej presný obsah málokto poznal - aj keď ju mnohé kolektívy povinne hromadne odsudzovali - tu si možno prečítať celé jej prehlásenie v českom i anglickom jazyku.
Zaujímavé sú zápisy štátnej bezpečnosti o sledovaní Havla z rokov 1966 a 1968, listy jeho otca synovi do väzenia i od Jiřího Voskovca z USA (1977) či väzenské fotografie zarasteného Havla (1979). Osobitnú korešpondenciu tvoria listy z väzenia manželke Oľge (1980 - 1982). Vtipná je paródia na "udelenie" titulu zaslúžilého umelca Václavovi Havlovi komunistickou elitou (1986). Nechýbajú rôzne dokumenty k desiatemu výročiu Charty. Medzi nimi list generálnemu tajomníkovi Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michailovi Gorbačovovi (1987) pri príležitosti jeho oficiálnej návštevy Československa.
Podrobne je zdokumentované Havlovo prezidentské obdobie v dvoch krajinách od 29. decembra 1989 do 2. februára 2003. Potvrdením ukončenia tejto vrcholnej politickej funkcie je aj neplatný diplomatický pas. Ani potom neprestal s verejnými aktivitami, čo dokumentujú zábery s herečkou Sharon Stone a inými kultúrnymi osobnosťami, charitatívne návštevy či účasť na koncertoch. Veľkú časť putovnej výstavy obsahuje literárna tvorba. Okrem rukopisu hry Záhradná slávnosť, ktorý písal 7. apríla 1965 od 16.25 do 20.10 h., je tam 25 strán premiérovej hry Odchádzanie, ktoré napísal ešte v roku 1989.
Výstavu organizuje České centrum v Bratislave a je súčasťou stálej expozície Knižnice Václava Havla v Prahe. Podľa neho ide pravdepodobne o prvý európsky pokus vybudovať niečo podobné ako v USA, kde má svoju knižnicu každý z ostatných 12 prezidentov.
"Knižnica nevznikla preto, aby mi budovala pomník. To je okrem iného ťažko sa rodiaca inštitúcia, ktorá archiváliami súvisiacimi so mnou nazerá na dianie v našich krajinách za predchádzajúcich 50 rokov," zdôvodnil na vernisáži Havel.
