BRATISLAVA. Sme ľudia alebo tanečníci? – pýta sa v refréne singlu Human Brandon Flowers, líder americkej skupiny The Killers.
„Čo je to za nezmysel?“ čudujú sa kritici a zopár fanúšikov piesne z nového albumu kapely Day and Age, ale Flowers im ponúka vysvetlenie. „Strácame ľudskosť. Čoraz viac sa spájame cez elektroniku a prichádzame tak o dotyky a bozky. Prestáva to byť romantické, čo je v živote veľmi dôležité,“ bráni spevák svoju pesničku. Môže sa spoľahnúť na bohatú fanúšikovskú základňu The Killers, ktorá to z neznámej indie kapely dotiahla až do prvej ligy svetového rocku.
Návrat k tomu, čo vedia najlepšie
Jej nový, v poradí tretí album Day and Age zbiera dobré recenzie, dokonca podľa niektorých kritikov ašpiruje na nahrávku roka. Možno aj preto, že sa The Killers po nie príliš vydarenom Sam's Town vrátili k tomu, čo vedia najlepšie – skladať indie popevky, zabalé do „ejtisáckeho“ retra.
The Killers vznikli začiatkom nového tisícročia v Las Vegas, v meste hazardu, ktorého základy uprostred nevadskej púšte položil legendárny mafián Bugsy Siegel. Na rozdiel od mnohých amerických kapiel Flowersove chúťky boli čisto britské. The Smiths, New Order, Joy Division alebo Depeche Mode - tieto všetky slávne partie deviatej dekády minulého storočia spôsobili, že ich nezasvätení považovali za čisto britskú skupinu.
To bol jeden z dôvodov, prečo sa The Killers s debutovým albumom Hot Fuss (2004) presadili najprv na ostrovoch. Ďalším faktorom bol nespochybniteľný Flowersov talent napísať chytľavé indie rokenrolové skladby ako Somebody Told Me a Mr. Brightside.
Naháňačka s U2
Kapele rýchlo narástli krídla a pokúsila sa zaútočiť na špicu hitparády. Vyhlasovali, že sa chcú dostať tam, kde už roky vládnu U2, a dokonca si najali jedného z producentov Flooda, aby im pomohol naplniť ich ambície. Druhý album Sam's Town (2006), na ktorom Flowers oprášil svoje americké korene, napriek niektorým silným pesničkám sa skôr hodnotil ako krach.
„Uvedomil som si, že sa nedá pokúšať naháňať U2, nie je to prirodzené. Stále si myslím, že môžeme byť najlepšou kapelou na svete. Padli sme však do pasce tým, že sme najali producentov a fotografov U2. Nie je to zdravé. Nový album je oveľa inštinktívnejší,“ hovorí o Day and Age spevák, ktorý znie tak, akoby ste ho vložili do Wellsovho stroja času a poslali o dvadsať rokov späť.
The Killers v súčasnosti znejú akoby v rakúskej TV hitparáde Die Grosse 10 súperili s Duran Duran, Pet Shop Boys alebo A-ha o hit týždňa. Netreba sa čudovať. Súčasným trendom je retro a je jedno, či si kapela požičia sound 60., 70. alebo 80. rokov.
Veľkú zásluhu na Day and Age má britský producent Stuart Price, ktorý napríklad v minulosti spolupracoval s Madonnou na jej diskoalbume Confessions on a Dance Floor.
Najťažší i najľahší album
Ale The Killers nežijú len z minulosti, len vedia svoje dobré nápady umne zabaliť. Nové piesne ako Losing Touch, I Can't Stay alebo Spaceman sú však rovnako dobré ako napríklad vydarená skladba Tranquilize, ktorú The Killers minulý rok nahrali s Lou Reedom na album rarít Sawdust.
Podľa Flowersa je Day and Age albumom dvoch protichodných smerov: „Je to náš najťažší a zároveň najľahší album. Miesto, kde sa stretáva mytológia s fantáziou. Znie ako romantické miesta vo filme, kam prichádzajú sláčiky a vy máte slzy na krajíčku. To ma najviac dojíma!“
