BRATISLAVA. Český režisér Filip Renč chce nakrútiť film o herečke Líde Baarovej. Prezradil to v on-line rozhovore s čitateľmi spravodajského portálu iDNES.cz. Scenár k filmu o živote českej filmovej hviezdy 30. a 40. rokov minulého storočia a jej pohnutom osude píše už niekoľko rokov Ivan Hubač. V súčasnosti podľa Renča hľadajú nemeckého koproducenta, ktorý by im "pomohol zaplatiť nakrúcanie niektorých scén v Nemecku a dobrých nemeckých hercov".
Lída Baarová sa narodila 7. septembra 1914 v Prahe ako Ludmila Babková. Spočiatku vystupovala v málo náročných filmoch, kde bol rozhodujúci jej pôvab. Vďaka nim sa však stala prvou hviezdou českého filmu a rýchlo si ju všimli v Nemecku, kde v roku 1935 nakrútila úspešnú Barkarolu a do roku 1938 jej pribudli ďalšie filmové tituly. V tomto období začala zároveň v Čechách hrať už postavy, v ktorých mohla lepšie využiť svoje herecké schopnosti. Bola dokonca natoľko úspešná, že v roku 1937 dostala ponuku na sedemročnú zmluvu od najväčšej hollywoodskej spoločnosti MGM. Odmietla, pretože nechcela ísť do neistoty a vo svojej autobiografii neskôr napísala, že to pokladá "za najväčšiu chybu svojho života". V tomto období nadviazala aj intímny vzťah s nemeckým ministrom propagandy Josephom Goebbelsom, ktorý ju natoľko miloval, že plánoval rozvod. Nestalo sa tak len na priamy zásah Adolfa Hitlera, ktorý nechcel vo svojej vláde žiaden škandál. Výsledkom bolo, že Lída Baarová musela v Nemecku okamžite prestať nakrúcať. Vrátila sa preto do Prahy a vytvorila svoje najlepšie filmové úlohy (Dívka v modrém - 1939, Maskovaná milenka, Artur a Leontýna, Za tichých nocí - 1940, Paličova dcera, Turbina - 1941). Jej problémy kvôli Goebbelsovi však pokračovali i po obsadení Čiech Nemcami - až napokon dostala zákaz hrať aj na Barrandove. Východiskom sa ukázala ponuka z Talianska na film La Fornarina (1942), po ktorom v Ríme nasledovali aj ďalšie tituly. Po skončení 2. svetovej vojny Lídu Baarovú okamžite zatkli a obvinili z velezrady. Prepustená bola v roku 1946, no až o dva roky neskôr ju súd zbavil všetkých obvinení s tým, že "jej styky s nacistami neboli v dobe priameho ohrozenia republiky". Zároveň však dostala celoživotný zákaz pôsobiť ako herečka. V roku 1947 sa vydala za herca Jana Kopeckého a s ním na jar roku 1948 tajne prešla hranice do Rakúska. Znovu začala hrať v talianskych filmoch - najvýznamnejší boli Felliniho Darmošľapi (1953). Neskôr pribudlo i Španielsko a v Rakúsku a Nemecku sa zasa uplatnila ako divadelná herečka. Zomrela 27. októbra 2000 a je pochovaná v Prahe v rodinnej
Štyridsaťtriročný Renč uviedol v týchto dňoch do českých kín svoj siedmy celovečerný film Hlídač č. 47. Titulnú úlohu stvárnil Karel Roden, jeho filmovú manželku si zahrala Lucia Siposová. Renčovým režisérskym debutom v kinách bolo v roku 1991 Requiem pro panenku, o dva roky nasledovala Válka barev. Neskôr zaujal komerčne úspešnými filmami Rebelové (2001) a Román pro ženy (2005). Je tiež príležitostným hercom, venuje sa i práci pre televíziu, réžii hudobných videoklipov a nakrúcaniu reklamných spotov.
