Ak nemecký režisér Thomas Ostermeier predošlými dielami šokoval, touto variáciou na ženské témy dráždivé emócie nevyvoláva. Inscenácia uvedená v rámci Pražského festivalu nemeckého divadla vyznela intímne a hravo. Kde je povestný naturalizmus a brutalita? Hip-hop a presklené obývačky?
Emancipovaná proti vôli
Kto je vlastne Mária Braunová? Kultová postava povojnovej histórie, ktorú preslávil rovnomenný film rebela, divadelníka a filmára R. W. Fassbindera. Je to emancipovaná žena proti svojej vôli, Mata Hari nemeckého hospodárskeho zázraku. Ženské zbrane a mužská odvaha v podnikaní ju doviedli k nevšedným úspechom.
Lenže víťazstvá v biznise neohrejú dušu – Mária končí v plameňoch ohňa, ktorý založila. Za originálnu divadelnú bodku treba režisérovi gratulovať: Mária zhorí vo vlastnej sukni, ktorú si zdvihne nad hlavu ako čierny veniec a sama zapáli.
Pri tejto hrdinke si ihneď spomenieme na Ostermeierove predošlé, na Noru a Heddu Gablerové z pera nórskeho feministu 19. storočia Henrika Ibsena. Interpretoval ich, akoby išlo o súčasné ženy, voliace brutálne spôsoby na ukončenie vlastných existenciálnych kríz. Pri nich sme s prekvapením zisťovali, ako sa storočný text dá aktualizovať a ako sa znáša s drastickosťou dnešnej estetiky. Pre novší príbeh Ostermeier nevolil zosúčasnenie ani provokačné postupy. Uhladeným retro štýlom a nadčasovým minimalizmom vtlačil inscenácii ráz spomienky, evokácie minulosti. Tak sa aj predstavenie začína.
Pätica osôb sleduje premietanie obrazov osôb a doby na závese v pozadí. Riasenie zelenkavej tkaniny snímky rozkladá, iba s námahou spoznávame pochodujúce dievčatá, ženy odovzdávajúce kytice Führerovi či nebo prepásané rojom lietadiel.
Ako majster kaligrafie
Z roztrasenej obrazovej retrospektívy sa odrazu vylúpne príbeh, ktorý zahrajú piati skvelí herci systémom „divadlo v stave zrodu“ a travestyšou: pred divákmi sa z detailov, donesených predmetov, rýchlej zmeny kostýmu rodia situácie, črtajú vzťahy, rozvíjajú epizódy. Všetko ľahko a čitateľne, neraz aj humorne a sebaironicky.
Najviac postáv si zahral klaunovský Bernd Moss, premieňajúci sa z muža na ženu a naopak, obľúbený to postup súčasného „postrodového“ divadla. Medzi štyrmi mužmi zaslúžene pútala pozornosť Brigitte Hobmeier ako krehká Mária, imidžom jasne odkazujúca na pôvodnú filmovú predstaviteľku, Fassbinderovu obľúbenú herečku Hannu Schygullu.
Ostermeierov rukopis dosiahol majstrovstvo japonskej kaligrafie. Vyzýva nás, aby sme sledovali dokonalosť tvarov a vyváženosť kompozície, ľahkosť predvedenia. Podobne ako žonglérski čašníci v jednej z posledných scén pri servírovaní večere vymieňali taniere hosťom za chrbtom, tak elegantne aj on listoval v jednom z mnohých osudov žien, ktoré sú pre 20. storočie dosť reprezentatívne.
Recenzia
Rainer Werner Fassbinder: Manželstvo Márie Braunovej
Réžia: Thomas Ostermeier, scéna: Nina Wetzel, kostýmy: Ulrike Gutbrod, dramaturgia: Julie Lochte
Premiéra 6. júna 2007 v Münchner Kammerspiele
Autor: Soňa Šimková (Autorka je profesorka divadelnej vedy)
