Kultúrnou verejnosťou vraj otriasa ďalší škandál. V galérii si dovolili vystavovať obscénne fotografie. Ale ja tomu tak naozaj? A sú politici kompetentní posudzovať umenie?
BRATISLAVA. V Starom Meste sa samospráva nevie dohodnúť, čo je umenie. Debata vznikla pre výstavu v Galérii Cypriána Majerníka v Zichyho paláci, ktorá je súčasťou Mesiaca fotografie.
Poľskí autori Zuza Krajewska a Bartek Wieczorek nasnímali mužov preoblečených a nalíčených za ženy, na niektorých snímkach sú fotografovaní nahí a v pózach, v ktorých im vidno pohlavné orgány. Časť fotografií je z večierkov.
Pobúrenie za verejné peniaze
Starosta Andrej Petrek si myslí, že nie všetko, čo môže byť prezentované v súkromnej či nezávislej galérii, patrí aj do výstavných priestorov mestskej časti. „Som presvedčený, že keď sa verejnosti ponúka výstava za obecné peniaze, nemala by návštevníkov len provokovať a niektorých aj pohoršovať,“ povedal Petrek.
Na výstavu pobúrene reagoval Demokratický klub miestneho zastupiteľstva, v ktorom sú bývalí poslanci SDKÚ. Klub požiadal Petreka, aby výstavu zavrel a odvolal vedúceho oddelenia kultúry na miestnom úrade. Výstavu nazval klub škandálom.
Klub SDKÚ reagoval, že k umeniu patrí sloboda vyjadrovania. Snahu povoľovať a zakazovať výstavy prirovnalo SDKÚ k totalite. Kvalitu kultúry vraj nesmú posudzovať politici, ale odborníci.
Výstava je štvrtou v novootvorenej galérii. Petrek hovorí, že podľa reakcií zapísaných v knihe návštev, s výnimkou prvej – úvodnej, boli názory ľudí na vystavované diela veľmi podobné, a nie pozitívne. Ak bude treba, odvolá vedúceho kultúry na miestnom úrade, ktorý je za výstavy zodpovedný.
„Je to odborník s vyhraneným názorom. Jeho vnímanie umenia však nie je, ako naznačujú aj posledné skúsenosti, v zhode s vnímaním bežných návštevníkov galérie,“ oznámil. Výstavu však nezatvorí, ako povedal, fotografie, ktoré boli najviac kontroverzné, už stiahli.
Chýba vraj rozhľadenosť
Václav Macek, riaditeľ Mesiaca fotografie hovorí, že časť poslancov vidí umenie len v západoch slnka a ručných prácach. „Pre mňa je kľúčové, že táto galéria, ktorá je znovuotvorená pol roka, sa otvorila aj tým, ktorým komunisti v 50. a 60. rokoch zakazovali vystavovať,“ hovorí riaditeľ. „S tým sme do toho šli – otvorili sme zatvoreným.“
Podľa Maceka sa ukázalo slabé miesto – tí, čo o výstavách rozhodujú, nie sú rozhľadení. „Je tam jasne napísané, že to nie je pre deti. Toto je obraz, ako funguje slovenská kultúra na regionálnej úrovni.“
O tom, čo bude s výstavou, sa má hovoriť na najbližšom zasadnutí poslancov.
Dorota Kráková
Skrotené mesto
Skrotená hora, plná živočíšnej fyzickej lásky a nežného túlenia v podaní dvoch drsných kovbojov, asi nie je obľúbeným filmom bratislavských staromestských poslancov združených v Demokratickom klube. Odídenci z SDKÚ neúspešne žiadali starostu, aby zavrel výstavu fotografií holých mužov v galérii spadajúcej pod mestskú časť a vyhodil jej riaditeľa. Akcia nakoniec viedla len k tomu, že niektoré z fotiek boli z výstavy stiahnuté.
Či by Michelangelov David alebo Rodinov Mysliteľ mohli pokojne stáť v centre hlavného mesta republiky, alebo by si pod politickým tlakom museli ako správni chlapi obliecť gate, prípadne, či by rovnaké pohoršenie ako mužské akty vyvolali aj Saudkove alebo Newtonove fotky nahých žien, je zaujímavá otázka. Ale celospoločenský rozmer dáva prípadu otázka iná – majú politici mať právo rozprávať do toho, čo sa kde vystavuje?
Teoreticky by systém mal fungovať takto: Každý má mať právo robiť si vo svojej galérii, čo chce. Ak priestor patrí samospráve, malo by byť na nej, čo sa tam bude vystavovať. Keď ľudia nebudú súhlasiť, môžu si vo voľbách zvoliť iných zastupiteľov, pod ktorými sa budú robiť výstavy podľa voličského gusta. A ak sa niekomu nebude páčiť, môže ísť do súkromnej galérie, alebo si dokonca otvoriť vlastnú.
Lenže realita je zložitejšia. Súkromné galérie, ktoré by sa dokázali samy uživiť, takmer neexistujú a mecenášov, ktorí sú ochotní dotovať tie stratové, tiež nie je veľa. Ak teda má na Slovensku existovať nejaká kultúra, sme nateraz odkázaní na štátne a samosprávne inštitúcie. No a galéria nie je SuperStar. Kritériom jej fungovania nemá byť návštevnosť ani väčšinový vkus. Naopak, kde väčšina začne valcovať, kultúra sa stráca.
Voličskou priazňou hnaní politici by preto mali do umenia hovoriť čo najmenej. Inak sa možno vyhneme skrotenej hore, ale nie zdivočeným mestám.
Lukáš Fila
