Každá rocková generácia má svojho strašiaka. Čím viac rozčuľuje rodičov a učiteľov, tým nadšenejší sú ich potomkovia. Dnes je na čiernej listine Marylin Manson, pred dvadsiatimi rokmi W.A.S.P., ešte skôr Kiss a paralelne hordy metalových extrémistov, pri ktorých si aspoň hneď spomenieme na význam slobody prejavu. Ktovie, čo by sa však dialo, nebyť dnes už šesťdesiatnika s umeleckým menom Alice Cooper.
Aj keď vyššie menovaní prebrali líčenie a pódiové rekvizity, len zriedka sa priblížili k jeho schopnosti pohybovať sa s nadhľadom a iróniou na hrane rockového pesničkárstva a gýčovej brutality. Po ôsmich rokoch od koncertu v Ostrave to česko-slovenské publikum môže znovu posúdiť na vlastné oči a uši druhého decembra v brnianskej hale Rondo.Dnes sa považuje za samozrejmé, že rockový koncert nie sú len muzikanti postávajúci na pódiu v spleti káblov. Spojiť rockovú hudbu s výpravným hororovým vaudevillom však kedysi bola natoľko inovatívna vízia, že na ňu zareagoval aj intelektuál Frank Zappa, ktorý s kapelou pre svoju firmu Straight podpísal zmluvu na prvé tri albumy. Mladému Cooperovi dal aj jednu dôležitú radu: „Ak sa ťa budú novinári pýtať, či si neurobil niečo zlé, vždy povedz, že áno.“ Ba čo viac, jeden z koncertov navštívil aj samotný génius bizarností Salvador Dalí a neskôr dokonca vytvoril dielo s názvom „Prvý cylindrický chromo-hologramový portrét mozgu Alice Coopera“.
Skupina, ktorá kedysi začala ako karaoke imitácia Beatles a len na základe úspechu sa doučila hrať, postupne rozvinula žáner tzv. šokujúceho rocku. Na pódiu mala svoje miesto gilotína, ktorou spevák zotínal hlavy rôznym príšerám, striekala falošná krv, muzikantom asistovali herci a tanečníci. Vrcholom koncertov bývala poprava hlavného hrdinu na elektrickom kresle a zlo tak symbolicky neunikalo trestu. V neskoršom období albumu Constrictor vystupoval Cooper s niekoľkometrovým hadom na krku. Žiadna z týchto extravagancií však nedokázala prekryť jeho zrejmý hudobný i textársky talent. Keď sa v roku 1978 pýtali Boba Dylana, ktorý autor sa mu pozdáva, ako prehliadaného autora spomenul práve Alice Coopera. Skladby ako School´s Out, Only Women Bleed, či Elected to potvrdzujú aj po viac ako 30 rokoch.
VIDEO Alice Cooper spieva hitovku School´s Out (2008)
Do Brna sa Alice Cooper chystá predstaviť aj svoj už dvadsiaty piaty štúdiový album s názvom Along Comes A Spider. Ide o najúspešnejší album od čias Hey Stoopid s dobrými recenziami, ale najviac za ostatné desaťročie počuť, že ide o sólový výtvor s hosťami a nie produkt kapely. Podobnú tému spracoval Cooper už na Raise Your Fist And Yell z roku 1987. Aj bez toho, počnúc filmom Mlčanie jahniat až po Süskindov román Parfém, je motív vraha, ktorý niečo vytvára z tiel obetí, jedným z naotrepanejších dráždidiel súčasnej popkultúry.
Kto je Alice Cooper
Vlastným menom sa volá Vincent Damon Fournier. Toto meno ako sólista používa od albumu Welcome To My Nightmare z roku 1975. Predtým sa tak volala celá kapela, ktorá si meno údajne požičala od čarodejnice zo 17. storočia. Alice Cooper dodnes vypláca podiely svojím bývalým spoluhráčom za používanie značky.
Po sérii málo úspešných albumov z prelomu 60. a 70. rokov sa prvý úspech dostavil so singlom I´m Eighteen z albumu Love It To Death z roku 1971. Nasledovali mimoriadne populárne albumy School´s Out (1972) a Billion Dollar Babies (1973).
Na sklonku 80. rokov sa Cooper umne zviezol po vlne hair metalu, zaodel do tohto štýlu celú kapelu, najal producenta Desmonda Childa a konkuroval Bon Jovi, či Ratt so singlami ako Poison, Bed Of Nails či Feed my Frankenstein.
Alice je vynikajúcim hráčom golfu s hendikepom tri. Tento šport ho zachránil pred ťažkým alkoholizmom, do ktorého upadol začiatkom osemdesiatych rokov. Hráva šesťkrát do týždňa a organizuje svoj vlastný golfový turnaj pre ľudí zo šoubiznisu.
Ako charizmatická postava sa viackrát ocitol aj na filmovom plátne – hral napríklad otca Freddieho Kruegera v Nočnej more z Elm Street: Freddyho smrť a seba samého v trháku Waynov svet. (mz)
Autor: Marián Zima (Autor je hudobný publicista)
