Pojem italo disco sa na európskej scéne pop music objavil začiatkom 80. rokov minulého storočia. Bola to vlastne forma elektronickej tanečnej hudby, ktorej korene siahali do polovice 70. rokov.
Rodiskom tohto zvuku sa stali nahrávacie štúdiá na talianskom severe. V italo disco sounde dominovali automatické bicie, syntezátory a ďalšie podobné zariadenia. Po hudobnej stránke to sú jednoduché, ale výrazne melodické pesničky spievané po anglicky s cudzím akcentom. Pri speve interpreti často používali vocoder a overdub.
Rodáčka z Monte Carlo Monica Stucchi sa v roku 1984 ako 22-ročná stala speváčkou projektu zvaného Valerie Dore. Jeho činnosť obohatila svojou excentrickou pódiovou prácou a impresívnym výzorom. Hneď prvý singel Valerie Dore bol v duchu nového zvuku v produkcii italo disco, ktorý odštartovali Gazebo a Savage, známeho ako „romantic dance". Malá platňa The Night vyšla v roku 1984 a bodovala v piatich európskych krajinách.
Medzi úspešných interpretov italo disco sa zaradila aj dvojica Righeira, ktorú vytvorili Stefano Rota a Stefano Righi. Najúspešnejším singlom dua Righeira bol titul Vamos a la playa. Na jeseň roku 1983 na záver úspešného ťaženia pesničky Vamos a la playa uviedla Righiera na trh svoju ďalšiu malú platňu No tengo dinero. Doma sa jej veľmi nedarilo, ale bola na popredných priečkach hitparád v ďalších európskych i juhoamerických krajinách začiatkom roku 1984. Singel No tengo dinero sprevádzal tento animovaný videoklip.
Na vlne italo disco sa „zviezla" i talianska speváčka, modelka, herečka a producentka Sabrina Salerno. Narodila sa pred 40 rokmi v Janove. Začínala ako modelka a to po víťazstve v súťaži krásy v jej rodnej oblasti Ligúrii. Najväčším úspechom Sabriny sa však stala pesnička Boys (Summertime Love). Sabrina zavítala i na náš festival Bratislavská lýra. Jej maxi singel so skladbou Boys patril na diskotékach Fera Horu v bratislavskej Panoráme medzi najhranejšie dlhé týždne.
