Yo yo yo
Už ste počuli tú story,
čo je ako West Side Story,
volá sa Príbeh ulice,
má to byť cool velice.
Starí aj mladí sa hrnú do divadla Aréna
a vieme, čo to znamená,
točia sa v tom veľké prachy,
preto sú tam známe mená.
Niko (Milan Ondrík) sa práve vrátil z decáku
a všetko má na háku,
on chce hudbu robiť,
niekde na Džamejku chodiť.
Jeho starú lásku Miu hrá Minichová Milka,
má stále ruky vo vačkoch, nie je to jej svetlá chvílka.
A je tam týpek, čo sa volá Viktor,
je to veľký mafián, ovláda celý sektor,
jeho farba je ružová,
to má byť farba zlá
a tým, čo jemu slúžia
ružové mikiny slušia.
A na konci, pri finálnom boji,
keď Niko zomiera jak Tony z West Side Story,
prídu všetci v bielej, lebo to je farba dobrá,
veď to každý pozná.
Postrelený Niko sa vyplazí dopredu
a povie poslednú vetu,
muzikál končí jak vždycky,
tak to má byť – pateticky.
Vela sa tam tancuje, krepčí sa od zeme,
tanečky sú skvelé,
zrelé
a veselé
a rapuje sa smele.
Ale činohra tam chýba,
a to je velká chyba,
nie je tam žiadny konflikt,
monológy dialógy idú ako po lopate,
chýba vnútorné napätie
a to človeka mätie.
Hlavné postavy
filozofujú o všeličom,
ale je to o ničom.
Majú hlášky jak profesori,
aj keď to má byť „the street story“.
Ale na webe,
kde celý príbeh figuruje
editor neoperuje,
gramatika sa vstrebe.
Stačí len googliť,
je to na www
a netreba preto do divadla chodiť.
Bola to odvážna idea, ktorá pritiahne dav,
je to však ďalší muzikál,
ktorý zase kdesi zlyhal,
a to je konflikt a divadelná akcia.
Kedy sa už dočkáme, že bude celý pasia
a nielen choreografia?
Príbeh ulice
Divadlo Aréna Bratislava
Réžia: N. Slovák. Hudobná produkcia: Opak. Choreografia: M. Kereš. Scénografia: M. Struháriková. Účinkujú: Milan Ondrík / Kamil Mikulčík/Alexander Maďar, Marián Labuda ml./Dano Heriban, Kristína. Turjanová/Milena Minichová, Peter Trník, Marek Majeský a ďalší. Premiéra 24.10.2008
Autor: Dária Fehérová
