BRATISLAVA. i.
Obraz bude mesiac súčasťou stálej expozície, ktorá predstavuje stredoeurópske barokové maliarstvo a sochárstvo. Galéria mu vyhradila samostatnú miestnosť na prvom poschodí. Pre špeciálne bezpečnostné i klimatické požiadavky poisťovne a galérie Galleria Nazionale d´Arte Antica di Palazzo Barberini v Ríme, ktorej dielo patrí, smie byť v miestnosti vždy maximálne päť osôb. Zakázané je fotografovať, a to aj mobilom. Ako na dnešnej tlačovej konferencii uviedla riaditeľka a kurátorka Palazzo Barberini z Ríma Angela Negro, národná talianska galéria požičala túto olejomaľbu po prvý raz vo svojej histórii. Všetky náklady spojené s prevozom, expozíciou i bezpečnostnými opatreniami pokryla talianska spoločnosť Enel - Slovenské elektrárne.
Dielo Kristus a cudzoložnica namaľoval Tintoretto v rokoch 1546 až 1548. Zvečnil na ňom situáciu z Jánovho evanjelia, keď chceli farizeji dostať Krista do ťažkostí. Priviedli mu cudzoložnú ženu so žiadosťou o radu, ako s ňou majú narábať.
"Meditujúci Kristus v sede sa nahne nad podlahu, ktorá by mala byť podľa evanjelia z piesku, ale na našom obraze je to mramorová dlažba, a začne písať neurčité znaky," hovorí Angela Negro. V tej súvislosti vyslovuje Kristus slávnu vetu - Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom - čím narážal na to, že cudzoložnica mohla byť v tom čase za cudzoložstvo ukameňovaná. Obraz pre výstavu v Galérii mesta Bratislavy nezvolila kurátorka z Ríma náhodne. Spoločným menovateľom pre maliara a galériu bol stredoeurópsky priestor. "Tintoretto bol súčasťou benátskej školy a Benátsko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska," hovorí Negro.
Posledný veľký majster benátskeho maliarstva 16. storočia Jacopo Robusti získal prívlastok Tintoretto po otcovi farbiarovi (z talianskeho il tintore - farbiar). Vlastnú dielňu mal už ako 20-ročný. Pracoval na objednávky, jeho diela ozdobili viacero sál v Benátkach.
Tvorba Jacopa Robustiho Tintoretta má niekoľko charakteristických prvkov. Špeciálnu kompozíciu obrazu docielil pootáčaním osôb. Angela Negro prirovnáva autorovo videnie a prezentáciu k režisérskemu. Unikátne narábal i s farbou. "Maľoval veľkou rýchlosťou s okamžitým účinkom. To znamená, že si nekreslil skicu, ale maľoval hneď štetcom," vysvetľuje Angela Negro.
Tintorettovu unikátnu kompozíciu a členenie obrazu potvrdili aj röntgenové snímky. Legenda hovorí, že po desiatich dňoch, ktoré Tintoretto strávil v ateliéri svetoznámeho Tiziana, ho Tizian vyhodil, pretože na mladého Jacopa žiarlil. Napriek tomu Tintoretto na stenu svojej benátskej dielne vlastnoručne napísal: „Kresba od Michelangela, farby od Tiziana.“
