Je z Petržalky, hrá v ňom len pár hviezd a nebolo naň veľa peňazí. Aj tak má film Viktora Csudaia Veľký rešpekt šancu na to, že v kinách uspeje.
Dva slovenské filmy boli pondelok večer na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava vypredané. Tým prvým bol, celkom pochopiteľne, Bhutan - Hľadanie šťastia, lebo ho nakrútil Pavol Barabáš. A tým druhým Veľký rešpekt, hoci jeho autorom je iba začínajúci režisér Viktor Csudai.
Dobre spravili aj tí, čo si vybrali ten druhý. Už na začiatku festivalu sa na chodbách šírilo, že Veľký rešpekt sa celkom vydaril - a naozaj, bola to síce nenáročná, ale zábava.
Bola to zábava z Petržalky, teda mierne obávaného bratislavského mega sídliska. Vo filme sú aj tepláčkoví a reťazoví výtržníci, a sú tam aj zapáchajúci a drzí bezvekí bezdomovci, ktorí nastupujú do autobusu len veľmi obtiažne, lebo sú ovešaní taškami z Lidla a Billy.
Ale príbeh rozprávajú bežnejšie, menej výstredné postavy. Hiphoperový fanúšik Mišo, ktorý by sa rád prejavil ako silný chlap, a poslušný Peter, ktorý už nevie, ako by mal frajerku presvedčiť, že nie je homosexuál. To nie sú žiadni lumeni, všeličo ich rýchlo prezradí.
„Nie som rodený Petržalčan, ale niekoľko rokov som tam prežil. Najprv som tam chodieval ako mladý chlapec za kamarátom. Pamätám sa, že tam neboli cesty, ponáral som sa do blata a vždy som zablúdil, lebo som nevedel, kde vystúpiť,“ hovorí Csudai. „Nakoniec však aj moja manželka bola z Petržalky, takže som to miesto spoznal. Akoby z pomsty - nemal si ma rád, tak tu teraz bývaj!“
Veľa ľudí chodí do Petržalky len prespať, denný život tam teda ani poriadne nepoznajú. Csudai vraví, že stačí sa len občas prejsť, alebo zájsť do baru, a už sa črtá predstava. Napríklad o jazyku. „Petržalčania hovoria asi štyrikrát horšie, ako sa hovorí vo filme. Každé druhé slovo je pomaly nadávka, a ja som si v autobuse normálne pripadal ako starý človek.“
Vo filme chcel rozprávať o nešťastí obyčajných ľudí, aj tých, čo sa snažia všeličo skrývať, najmä to, že sú lúzri. Tí všetci sú aj na smiech, ale na taký nežný smiech. Ani Maďari sa nemôžu uraziť.
Film Veľký rešpekt pomohli Viktorovi nakrútiť kamaráti v podstate zadarmo a dnes si už ani nevie predstaviť, že by ho robil s veľkým rozpočtom na tridsaťpäťku. „Príbeh by stratil dokumentárnosť, a nedalo by sa mu veriť. U nás sa filmy vyvíjajú štyri roky, ale ja som toľko čakať nemohol. Už odvtedy, čo som začal písať, prešli dva roky. Keby som na peniaze čakal ďalšie dva, minimálne ten hiphopový slovník by zostarol a ľudia by sa ma pýtali, čo som to robil.“
Film Veľký rešpekt by na budúci rok mal do kín uviesť Magic Box. Keďže sa premieta z projektora a ten má na Slovensku asi len málo kín, nebude to asi veľká distribúcia. Viktor Csudai nepredpokladá, že sa filmu bude robiť veľká reklama, ale bol by rád, keby si ho prišlo pozrieť aspoň 10 000 divákov.
Petržalčania hovoria asi štyrikrát horšie, ako sa hovorí vo filme. Každé druhé slovo je pomaly nadávka.
Viktor Csudai, režisér
