BRATISLAVA. Tak napríklad časovanie slovesa veriť. Dajte takú úlohu Souleymanovi, Khoumbe alebo Djibrilovi, dopadne to katastrofálne.
Keď sa učiteľ francúzštiny pozerá na tabuľu a vidí, akými hlúposťami je zase popísaná, spomenie si, že sa v noci zle vyspal a že ho vlastne bolí hlava.
Ale to tie štrnásťročné deti nezaujíma.
Raz spisovateľ, raz herec
Niekoľko rokov trpel takými bolesťami Francois Bégaudeau. Vždy vo štvrtok, skoro ráno, chodí do televíze Canal plus a v relácii La Matinal hovorí o nových, pozoruhodných knihách.
Pred kamerou je suverénny, dokonca sa občas pozabudne, a vidno, že je narcis. Je známy, a známa je aj jeho spisovateľská kariéra, lebo je celkom úspešná.
Ale až počas festivalu v Cannes väčšina z nich pochopila, že je to aj učiteľ francúzštiny a že knihu Medzi stenami (Entre les murs) napísal z vlastných skúseností. Pretože z knihy vznikol vzápätí aj scenár, režisér Laurent Cantet nakrútil podľa neho film a Francois v ňom hrá tiež.
Bol to veľký úspech, film získal Zlatú palmu. Hoci sa nezháňal ľahko, je celkom prirodzené, že sa musel dostať aj do programu Medzinárodného filmového festivalu v Bratislave.
Tiež má starosti
Kedysi si na úlohe učiteľa nahnal svetovú slávu Sidney Poitiers. V romantickom príbehu Pánu učiteľovi z lásky došlo k happyendu, pod inteligentným profesorským vedením sa zo skupiny laganov stali elegantní a galantní mladí ľudia.
To prípad Francoisa Bégaudeaua nie je. Po prvé preto, že je skutočnou postavou a právo na šťastný koniec nemá mať odkiaľ. Vo svojej parížskej triede má deti prisťahovalcov a ich problémy s integráciou výrazne presahujú jeden školský rok. A po druhé preto, že sám nie je bezchybným hrdinom. Jeho tá hlava naozaj bolí. Nie vždy vládze byť korektný, k žiakom sa správa ironicky, niekedy sa im dokonca vysmieva. Spokojný, aký dobrý vtip sa mu zase vydaril.
Ako sa pochopiť
Bégaudeau to priznal už aj v knižke, zostalo to aj vo filme. Je nakrútený takmer ako dokument, a keďže viac–menej kopíruje jeden školský rok, rýchlo vyvoláva dojem, že k žiadnej pointe nesmeruje.
Napriek tomu je to vzrušujúci príbeh, pretože má nenápadného, ale pekného hrdinu. Je ním jazyk, a s tým vie Bégaudeau dobre pracovať.
Chce, aby aj deti pracovali s textom, čítali ho alebo samy písali. Aby ľahostajne neprešli okolo žiadneho slova a aby si ho aj premysleli.
Ich rodičia často po francúzsky ani nevedia. Ale oni ten jazyk poznať musia. Veď už v škole vidia, že skoro každý spolužiak pochádza z inej krajiny – ak si teda raz budú chcieť porozumieť a pochopiť sa, aj slovo im v tom bude môcť pomôcť.
Slovom sa budú musieť obrániť, keď ich budú naháňať nejakí úradníci, keď sa zákon bude stavať proti nim. S jazykom si budú musieť obhájiť svoje občianske práva v hrdej republike.
Krehké víťazstvo
Francois Bégaudeau je učiteľ francúzštiny a popritom učí deti hovoriť. Vyzerajú, že sú lenivé a že nič nevedia. Bégaudeau je však spokojný, keď si na konci školského roka spomenú na jedinú vec, čo sa za deväť mesiacov naučili.
Má pravdu. Deti už aj tak vedia oveľa viac. Rozmýšľať, prejavovať sa, aj odporovať. Francúzska spoločnosť sa mení, má s tým problémy, ale rieši to. Už je dosť ďaleko, ukazuje film Medzi stenami.
Na to, aby to bol happyend, je to však veľmi krehké víťazstvo. Autori to spravili naozaj pekne. Ten opísaný školský rok nie je v ich filme taký dôležitý ako tie, čo iba prídu.
