„Začal som odriekavať svoje Ja viem, bolo to Ja viem našej doby,“ odkazuje Saviano v románe Gomora na Pasoliniho článok s názvom Ja viem. Pier Paolo Pasolini, autor kontroverzného filmu Saló alebo 120 dní Sodomy, ho publikoval v roku 1974 ako reakciu na teroristické útoky v Brescii a Bologni. Gomora je autentickým literárnym svedectvom o vplyve podnikateľsko-zločineckej organizácie Camorra z Campanie, Saviano sa pre napísanie románu na istý čas do nej infiltroval.
Camorra ako problém demokracie
Saviano, ktorý sa narodil v jednej z najnebezpečnejších oblastí tohto regiónu, si svojím naliehavým a zainteresovaným žurnalisticko-literárnym štýlom získal milióny čitateľov, ale aj život disidenta. Pred mesiacom niekoľkí nositelia Nobelovej ceny (Orhan Pamuk, Dario Fo, Günher Grass, Lech Walesa a ďalší) v denníku La Repubblica uverejnili otvorený list, v ktorom formulovali pôsobenie Camorry nielen ako problém polície, ale aj demokracie.
Ekonomické víťazstvo je cennejšie ako vlastný život
Fakt, že veľkosť Camorry predstavuje dvoj- až trojnásobok iných podnikateľsko-zločineckých organizácií, pripisuje Saviano jej horizontálnej štruktúre. „Klany dnes treba brať ako obchodné organizácie. Pružnosť Camorry je odpoveď na potrebu podnikov rozhýbať kapitál, zakladať a rušiť spoločnosti, investovať do nehnuteľností. Hlavné obchody camorristických skupín prebiehajú mimo Neapola.“
Nič nevzniká, nič nezaniká, všetko sa premieňa. Sú úspešným príkladom voľného trhu. Ekonomický systém zostáva a rozvíja sa, aj keď zabijú, alebo zatknú mafiánskeho bossa. „Ekonomické víťazstvo je cennejšie ako život, dokonca cennejšie ako život vlastný.“
Luxus sa stal obchodom
Nielen obchod so zbraňami a drogami tvorí piliere biznisu camorristických klanov. Luxus, ktorý sa stáva predmetom dennej spotreby, je novým predmetom obchodu zločineckých skupín.
Na druhej strane sa nachádza čoraz výnosnejší obchod s odpadom. Len daňové úniky neapolského prístavu tvoria 400 miliónov eur za rok. Približne tridsať takýchto únikov by vynulovalo štátny rozpočet Slovenskej republiky.
Vojna v Secondigliane
Zisky z ilegálne umiestneného toxického odpadu predstavovali pre camorristické klany za posledné štyri roky štyridsaťštyri miliárd eur. Oblasti, v ktorých za posledné roky zásadne stúpla úmrtnosť na rakovinu dávajú možnosť tušiť, kde je toxický odpad ukrytý. Saviano píše. Saviano vie. Saviano má dôkazy.
Gomora bola napísaná počas „vojny v Secondigliane“. Secondigliano je neapolská miestna časť. Klany majú svojich vojakov a vojaci majú svoje kalašnikovy.
Autor prirovnáva boje medzi klanmi k vojne v Bosne či v Alžírsku. „Ku ktorejkoľvek občianskej vojne, kde je ťažké pochopiť, kto na čiu stranu patrí. Stačí zvesť o príbuzenskom vzťahu, podobnosť a človek sa stane terčom.“
Kalašnikovov index
Známy index Big Mac, ktorý podľa ceny tohto hamburgera poukazuje na prosperitu danej krajiny, prirovnáva k inej analýze. Čím nižšia je v určitej oblasti cena kalašnikova, tým viac sú v nej porušované ľudské práva. V západnej Afrike stojí najslávnejší samopal päťdesiat dolárov, v Jemene šesť.
Je zrejmé, že nedávne spochybnenie demokracie v súvislosti s pôsobením Camorry Savianovými nobelovskými priaznivcami naznačuje súvislosť práve s porušovaním ľudských práv.
V závere svojho románu autor píše o učiteľke, ktorá ako svedok prestrelky identifikovala vraha. Následkom bol jej rozchod so snúbencom, strata práce, preloženie na chránené územie, minimálna mzda, strata podpory rodiny a priateľov, izolácia.
„Mať takýto prístup je ako veriť tomu, že by nejaká pravda mohla existovať,“ napísal Saviano, ktorý možno ešte nevedel, čo všetko ho po vydaní knihy čaká. No o istej zlej predtuche táto veta už svedčí.
Recenzia
Roberto Saviano: Gomora.
Kalligram 2008. Preklad: Diana Farmošová.
Autor: Katarína Kucbelová, Autorka je spisovateľka
