BRATISLAVA. Poučiť, ale neotráviť. Vysvetľovať pre tých, ktorí Deža Ursinyho nepoznajú, a nenudiť pritom znalcov. Taký rébus musel režisér a spisovateľ Peter Krištúfek riešiť.
To prvé zvládol. Dokument je poslušne chronologický, orientuje sa v ňom ľahko. Šesťdesiate roky, bigbítoví Beatmen a Soulmen, potom spolupráca s básnikom a textárom Ivanom Štrpkom, boj s rakovinou, posledný album Príbeh. Odsýpa to samo.
O tom, koľko je vo filme objavného, už môžeme diskutovať. Mnohé z historiek sme už počuli alebo čítali. Je to chyba? Áno, ak by bol jeden z najlepších slovenských hudobníkov docenený. To však stále nie je, takže informovať nezaškodí.
Osamelý vlk
Film má, samozrejme, výhody. Hudba, o ktorej je reč, ihneď zaznie, na miesta činu sa dá vybrať s kamerou. Krištúfek sa vybral do bratislavskej Dúbravky, kde Ursiny býval až do svojej smrti v roku 1995, aj do zrušeného štúdia v Pezinku, kde nahrával albumy.
O archívy televízie a rozhlasu sa film príliš oprieť nemohol. Po Ursinym toho zostalo málo, mainstreamu sa totiž vyhýbal, až ho český publicista Jiří Černý trefne prirovnal k osamelému vlkovi. To je tiež jeden z dôvodov, prečo o ňom dodnes kolujú mýty.
Peter Krištúfek ich chcel osvetliť. Oslovil dvadsaťšesť ľudí, niektorí mali k téme čo povedať, iní, ako český hudobník Vladimír Mišík, už menej. Škoda je Jara Filipa – verný Ursinyho spoluhráč si už zaspomínať nemohol. To nové o Ursinyho zložitej osobnosti preto odhalili ženy: jeho sestra Elena, posledná spriaznená duša pred smrťou Zdenka Krejčová a láska z mladosti Eva Rosenbaumová. Tej Ursiny venoval album Provisorium so známou piesňou Apple Tree In Winter.
Jeden a pol hodiny sa začína ako povinná jazda v štýle hovoriacich hláv. Tak trochu ako v českom televíznom seriáli Bigbít. Potom začne Krištúfek poetizovať a inscenovať. Robí to však jemne a opatrne, filmu to pristane. Citlivo vystupňovaný záver o Ursinyho boji s rakovinou je z neho najlepší.
Ursiny aj na múre
Andrej Šeban si v nedávnom rozhovore povzdychol, ako ťažko odkaz Deža Ursinyho prežíva. Docenenou postavou Ursiny určite nie je. Nie je však ani zabudnutý. Všetky jeho albumy vrátane rarít vyšli v reedíciách, a ročníky, ktoré v čase ich nahrávania nosili plienky, ich počúvajú.
Kniha Pevniny a vrchy, ktorú o Ursinym napísal Marian Jaslovský, vyjde na budúci rok na jar v treťom vydaní. Knižne vyšli aj Ursinyho listy výtvarníčke Zdenke Krejčovej. A čo je podstatné, mladé kapely jeho hudbu poznajú. Nielen tie rockové - raperi z Trosiek samplovali zaprášených The Beatmen už koncom deväťdesiatych rokov. Sivovlasého guru si uctili aj streetartisti, ktorí jeho portrét nasprejovali na bratislavské múry.
Na budúci rok sa Momentky objavia na DVD, spolu s bonusovými scénami. Plánuje sa aj dévedéčko s Ursinyho krátkymi dokumentmi, napríklad Sanitárovcami a Gajdošom Antalíkom.
Ak by sa producenti oboch projektov dohodli a vydali ich dohromady, nemalo by to chybu.
