BRATISLAVA. Vo svojej knihe Labyrint samoty Octavio Paz píše o tom, aké sú rozdiely medzi Mexičanmi a Severoameričanmi: „My sa opíjame preto, aby sme sa vedeli zdôveriť, oni preto, aby zabudli. Oni sú pesimisti, my sme nihilisti. My Mexičania sme nedôverčiví, oni otvorení. My sme smutní a sarkastickí, oni veselí a zábavní. Severoameričania chcú pochopiť, my kontemplovať.“
Zostali na púšti
Po tejto knižke siahol režisér Amat Escalante, keď už vedel, že bude nakrúcať príbeh o mexických emigrantoch v Los Angeles. Čítal Pazove úvahy o tom, ako Mexičania celé roky iba blúdia a hľadajú svoju identitu. Pretože to Mexiko, ktoré im patrilo pred kolonizáciou, je už pasé a nová Amerika ich ešte neprijala. „Preto som svoj film nazval Bastardi. Nepatria ani tam, ani tam. Akoby boli na púšti, nemá ich čo živiť, nemajú z čoho pookriať.“
Amat Escalante s Bastardami súťažil na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava, nakoniec dostal cenu za najlepšiu réžiu. A môžeme sa tešiť, že spolu s filmom prišiel aj Escalante. Je to nová hviezda mexického filmu, už má cenu kritiky z festivalu v Cannes a jeho meno možno pripojiť k úspešnej vlne Iňárrituho, Cuaróna, Reygadasa alebo Del Torra.
Aj bastardi zabíjajú
Amat cestuje veľa, má šťastie, že môže. Dostal dva pasy. Mexický má po otcovi, americký po mame. Študovať mohol v Los Angeles, ale videl, že dve susedné krajiny si hranice medzi sebou tak trochu pestujú. „Sú to dve kultúry, ktoré sa vôbec nemiešajú. Chodieval som síce do školy s Američanmi, ale aj ja som sa chodil stretávať s Mexičanmi. Aj keď som začal pracovať v bufetoch alebo reštauráciách. Američania poznajú Mexiko vlastne iba cez víkendové výlety a mexickí emigranti myslia najmä na peniaze. Zarobia ich, pošlú domov cez hranice a o iné sa nestarajú.“
Neoficiálne miliardy
Ale Bastardi nie sú o chlade a nezáujme. Je to temnejší a násilnejší film. Nie sú v ňom ani šťastní emigranti, ktorým sa splnil americký sen, nie sú v ňom ani smoliari, udusení policajným systémom.
V Bastardoch sa zabíja, a obeťami nie sú len Mexičania. „Mali by sme už o istých veciach vravieť po novom,“ vraví mladý Escalante. Poznám veľa Mexičanov, čo museli veľa bojovať, aby niečo dokázali. Ale sú aj takí, čo veľa nebojujú. Iba sa vrhajú sa do nebezpečných situácií, ktoré nemôžu ukontrolovať a niekedy si aj zaslúžia to, čo sa im deje.
Keď Bastardov videla Escalanteho mama, nebola vraj veľmi spokojná. Jeho prvý film Krv (aj s ním získal Escalante na bratislavskom festivale cenu za réžiu) sa jej páčil viac. V Bastardoch je príliš veľa násilia, vravela. Escalante má rád filmy s napätím, aj film noir, to mu pomáha rozvíjať jeho filmársku fantáziu. Ale násilie vidí aj skutočné.
„Napätie trvá, aj trestné činy z nenávisti a rasizmu. Len nedávno zabili dvaja adolescenti v jednom losangeleskom parku mladého Mexičana. Samozrejme, nehovorím, že Američania sú zlí. Z Mexičanov síce robia strašiakov, aby ich mohli zneužívať a málo im platiť, ale aj Mexiko na práci emigrantov získava. Je to vlastne neoficiálny systém, ktorý prináša miliardy dolárov. Všetkým hýbu peniaze.“
Ak sa Bastardi nedostanú do našej kinodistribúcie, Amat Escalante má pre nás tip, ako Mexiko spoznať. Aj my máme čítať Labyrint samoty. Na jeho konci by malo čakať iné Mexiko.
Ceny MFF Bratislava
Grand Prix za najlepší film
Sviatočný augustový obed, r. Gianni Di Gregorio (Tal., 2008)
Najlepší režisér
Amat Escalante (Bastardi, Mexiko, Fr., USA, 2008)
Najlepší ženský herecký výkon
Nada Abou Farhat (Pod bombami, Libanon, Francúzsko, Veľká Británia, Belgicko, 2007)
Najlepší mužský herecký výkon
Zsolt Anger (Pátranie, Maďarsko, Švédsko, Írsko, 2008)
Cena Ekumenickej poroty
Zóna / The Zone / La Zona, r. Rodrigo Plá (Mexiko, 2007)
Cena FIPRESCI
Pod bombami
Cena Študentskej poroty
Bastardi
Cena Slovenskej televízie
Studený obed, r. Eva Sorhaug (Nórsko, 2008)
Mimoriadne ocenenie
maďarský režisér István Szabó
