BRATISLAVA. Vyzerá to tak, že Gary Moore je jedným z najväčších zlodejov svetovej populárnej hudby.
Mníchovský súd tento týždeň rozhodol, že jeho najslávnejší baladický hit Still Got The Blues je v skutočnosti plagiát. Britský spevák a gitarista ho ukradol neznámemu nemeckému rockerovi Jürgenovi Winterovi, ktorý napísal takmer navlas rovnakú skladbu Nordrach v roku 1974.
Moore ako Harrison
Nie je však jediný, ktorý pyká za plagiátorstvo. História popmusic je plná rôznych opodstatnených i neopodstatnených žalôb medzi hudobníkmi, ktorí sa na súde dožadovali svojich práv a obviňovali protivníkov z krádeže.
Tým najznámejším je prípad Georga Harrisona. Bývalý Beatle musel zaplatiť 1 600 000 dolárov málo známej soulovej skupine The Chiffons za to, že im ukradol melódiu ich songu He's So Fine a prerobil na svoj hit My Sweet Lord. Roztrpčený Harrison na súde tvrdil, že He's So Fine nikdy nepočul.
Podobne sa bránil aj Gary Moore (na snímke Reuters). Autorský zákon hovorí, že by Moore bol vinný, aj keby ju prevzal nevedomky. V praxi to znamená, že ju niekde počul, uviazla mu v podvedomí a omylom ju považoval za svoju vlastnú. Podľa právnej expertízy je to v jeho prípade vylúčené. Znalci tvrdia, že Moorova Still Got The Blues a Winterova Nordrach sú si tak podobné, že nemohlo ísť o náhodu.
V poslednom časom to vyzerá, že scéna je plná ukrivdených hudobníkov. Slávny gitarista Joe Satriani včera zažaloval skupinu Coldplay za to, že mu údajne zobrala inštrumentálne pasáže z jeho staršej skladby If I Could Fly do ich nedávneho hitu Viva La Vida.
Kalousek a Smatanová
V susednom Česku tento rok uzavreli podobnú kauzu – Jan Kalousek versus Support Lesbiens. Niekdajší líder Zoo vyhral súd so známou pražskou skupinou, respektíve s jej skladateľom Jaromírom Helešicom.
Sudca dal za pravdu Kalouskovi, ktorý zažaloval Helešica za to, že mu ukradol motív z jeho piesne Chodím ulicí a použil ho v skladbe In Da Yard. Súdny expert však dodal, že ku krádeži mohlo prísť nevedomky.
Na Slovensku bulvár obvinil Zuzanu Smatanovú, že si požičala celé pasáže z básní nebohého Jozefa Urbana pre svoje piesne. Zlatá slávica však uviedla, že sa dohodla s autorovými dedičmi, ale je pravda, že básnikovi spoluautorstvo na svojich albumoch nepriznala.
Inšpirácia nie je krádež
Za plagiátorstvo sa považuje, ak sa nejaký skladateľ podpíše pod skladbu alebo jej časť, ktorú predtým napísal iný hudobník. Hranica medzi vykrádaním a požičiavaním nápadov je v populárnej hudbe veľmi tenká. Buď sa mladí hudobníci nechávajú inšpirovať staršími, alebo nezávisle od seba vznikajú podobné melódie, pretože európska hudba pracuje v podstate so siedmimi základnými tónmi.
Minulý rok riešil časopis Rolling Stone kauzu, podľa ktorej skladba Dani California od Red Hot Chili Peppers príliš pripomína staršiu pecku Toma Pettyho Mary Jane Last Dance. Samotný Petty nad tým mávol rukou a nechal umelú kauzu vyšumieť.
„Neurobili to vôbec zámerne. Mnoho rokenrolových piesní sa podobá ako vajce vajcu. Aj The Strokes si zobrali motív mojej American Girl a priznali to. Povedal som si, že je to v poriadku,“ dodal slávny hudobník pre magazín.
Pasák piesní
Za krádež súdy považujú, aj keď niekto vysampluje hudobný motív a neprizná jeho autora. Najvykrádanejším autorom bol americký soulman James Brown. Rytmické motívy si z jeho funkových skladieb často požičiavala mladá generácia hiphoperov. „Veľa mladých ľudí mi neplatí, pretože si myslia, že moja hudba je nejaká prostitútka, prešľapujúca na ulici. Ktokoľvek príde, pretiahne ju a potom zmizne. Ale mýlia sa. Každú k...u niekto pasie a ja pasiem svoje pesničky!“ posťažoval sa dnes už nežijúci hudobník časopisu Reflex.
Ďalšie slávne kauzy
Rolling Stones radšej priznali autorstvo kanadskej speváčke k. d. lang, aj keď sa na ich piesni Anybody Seen My Baby vôbec nepodieľala. Jeden z príbuzných si pred vydaním piesne všimol, že refrén pripomína jej pieseň Constant Crawing.
Led Zeppelin sa podpísali pod skladbu Willieho Dixona. Všetko sa urovnalo mimo súdu - s veľkým finančným balíkom pre legendu blues.
Britpopoví The Verve prišli o všetky zisky z ich najslávnejšej skladby Bitter Sweet Symphony, v ktorej bez dovolenia použili sampel z orchestrálnej verzie The Last Time od Rolling Stones.
V roku 2005 vyhral belgický skladateľ Salvatore Acquaviva súd s Madonnou, ktorá ukradla pasáže z jeho hitu z osemdesiatych rokov pre svoju pieseň Frozen.
Pikantne vyznel súd medzi vydavateľstvom Fantasy Records a jej zverencom Johnom Fogertym, s ktorým dlhé roky vedie vojnu o práva na jeho piesne. Podľa firmy Fogertyho pieseň Old Man Down The Road sa podobá na starý hit jeho niekdajšej kapely Creedence Clearwater Revival Run Through The Jungle. Súd však dal za pravdu Fogertymu, pretože umelec môže vykrádať sám seba, koľko chce!
(peb)
História popmusic je plná žalôb medzi hudobníkmi, ktorí sa na súde dožadovali svojich práv a obviňovali druhých z krádeže.
