7. dec 2008 o 8:00
Festival, kde prídeš, ale nezažiješ
Máme za sebou filmový festival v Bratislave. Sláva víťazom, česť porazeným, rešpekt návštevníkom - za ich pevné nervy. Museli ich mať pri vyberaní vstupeniek.
Filmový festival je za nami. Sláva víťazom, česť porazeným, rešpekt návštevníkom - za ich pevné nervy. Museli ich mať pri vyberaní vstupeniek.
Predávať lístky na presne číslované sedadlá nie je v zásade nič zlé, malomeštiacke, ani byrokratické. Jediná chyba je, že to divákovi vštepí zlozvyk istoty. Potom to vyzerá tak, že sa pukancové partie na svoje miestečko predierajú uprostred filmu.
Ešte raz – nebolo by na tom nič zlé, ak by ten systém nemal svoje muchy. Tak slovo „vypredané" znamenalo čosi iné ako „plné". Boli však aj prípady, na ktoré festivalový žargón nestačil. Príklad: lístok si natvrdo kúpite, ale do kina vás nepustia, pretože sála je už plná. Hotová Hlava XXII. Kurióznejší prípad: rad, v ktorom sa podľa čísla máte usadiť, neexistuje. Aj to sa stalo.
Stačilo by pritom málo a mohlo to celé vyzerať inak. Napríklad, dohodnúť sa s producentom na počte rozdaných pozvánok, aby bolo zrejmé, koľko pustiť do obehu lístkov. A nové slovenské filmy, najmä tie o kultových osobnostiach, akou je hudobník Dežo Ursiny, premietať určite viackrát. Aby sa premiérová smotánka oddelila od bežných diváckych pliev.
Isteže, v Karlových Varoch je to s lístkami väčší adrenalín. Lenže to nie je festival, na ktorý si odskočíte len tak, po práci.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou