BRATISLAVA. Keď sú niekde rozprávkové hory, prečo by nemohla existovať aj rozprávková krajina?
Pavol Barabáš vedel, že v Himalájach je niečo podobné, Bhutánske kráľovstvo bolo jeho cestovateľským snom. Samozrejme, že sa tam vybral so svojou tradičnou technikou, ale čo tam po filmovaní.
Vyzerá to tak, že v Bhutáne sa zrejme veľmi neoplatí byť filmárom a ani turistom. Tam treba byť pútnikom. Treba byť – ak už sa kráľ rozhodne, že vám vydá povolenie. Za rok ich rozdá len niekoľko tisíc. Viac času na zbytočnú administratívu nemá, ešte musí aj on sám pravidelne prechádzať krajinou, aby vedel, ako sa jeho ľudu vodí.
Dobrodružstvo s tichom
Pútnik Barabáš nakoniec v Bhutáne film nakrútil, odpremiéroval ho minulý týždeň na filmovom festivale Bratislava.
Napínavá cesta za dobrodružstvom to však tentoraz nie je. V bhutánskych údoliach by sa za vzrušenie mohlo považovať hádam to, keď sa jaky roztratia a premávajú hore-dolu po kopcoch. Ale aj oni sa vždy vrátia na miesto a tým vlastne dokazujú, že bhutánske dobrodružstvo je tiché. Začína sa vtedy, keď sa pútnik vydá za pokojom a silnie vtedy, keď sa prvýkrát obtrie o harmóniu.
Patrí k nej aj hmlový opar, ktorý starostlivo ukrýva tvar horských vrcholov, a zrejme ešte všeličo iné.
Na svojej ceste stretol Barabáš aj zopár miestnych žien. Trochu počudovane sa na neho pozreli, a ešte počudovanejšie vyzerali, keď ich pozdravil v ich nárečí. Inak vraj Bhutánčania majú pútnikov radi. Počúvajú ich, nech vedia, aké sú nové správy zo sveta.
Nie všetky ich zaujímajú, doteraz nepotrebovali vedieť ani to, kto je majstrom sveta vo futbale. Za jediný vhodný šport považujú lukostreľbu, lebo posilňuje ducha.
Kde bolo, tam bolo
Nedávno sa však už aj sem dostala televízia a kráľ si prestal byť istý, či jeho zem odolá vplyvu Západu. Navrhol, aby sa absolutistická vláda skončila a v marci už Bhutánčania prvýkrát volili v systéme parlamentnej monarchie.
Film sa končí príchodom do hlavného mesta Thimpu, kráľovho sídla. Okolo Barabášovho meditačného tónu sa vtedy mierne obšmietla obava. Možno, že z nežného záznamu súčasnosti zostane o pár rokov naozaj iba rozprávanie o krajine, kde bolo, tam bolo.
